Bývala tam v kaštieli so svojou veľkou láskou, grófom Pavlom Pálffym a na Slovensku prežívala, ako už názov knihy napovedá, väčšinou príjemné pocity. A to nielen vďaka svojmu drahému druhému manželovi, ale aj vďaka úspechom, ktoré jej priniesli knihy napísané práve v Budmericiach. A v neposlednom rade aj vďaka našej krajine, ktorá jej prirástla k srdcu.
Ženatí muži odjakživa milujú vydaté ženy a vydaté ženy ženatých mužov, ináč to nejde, ak nechceme celkom otupieť a žiť bez lásky.
Príbeh lásky grófa Pálffyho a francúzskej spisovateľky Louise de Vilmorin, ako ho podáva spisovateľka Eva Maliti Fraňová, sa začína v Paríži 30. rokov. Louise je už zrelá žena po tridsiatke, má svoje životné skúsenosti a tri dcéry z neúspešného manželstva. Zdá sa, že v lásku len tak neuverí, a predsa. Paul, ako ho volala vo svojom rodnom jazyku, si jej srdce získal svojím šarmom aj zmyslom pre dobro a povinnosť.
Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Čo je na východ od západu?Vzhľadom na to, že on sám už absolvoval päť manželstiev a ženy mu naďalej neboli ľahostajné, to vyznieva trocha paradoxne, ale napriek tomu pravdivo. „Ženatí muži odjakživa milujú vydaté ženy a vydaté ženy ženatých mužov, ináč to nejde, ak nechceme celkom otupieť a žiť bez lásky,“ hovorieval gróf Pálffy, a na jeho slová prišlo. Ich príbeh z vojnových čias je skutočný, rovnako ako biely budmerický kaštieľ, ktorý dodnes stojí na svojom starom mieste a možno o ňom viete ako o neskoršom sídle zväzu spisovateľov. Nuž, časy sa menia a v tých rokoch sa menili veľmi prudko.
Podnikal čestne a s láskou, v biznise sa neprestával držať klasických noriem morálky aj ideálov demokracie, tej pravej, ľudskej
Louise sa rozčuľovala nad zradou Spojencov, keď zapredali Československo Hitlerovi, onedlho prišlo na rad Poľsko a onedlho bola rozdelená a okupovaná aj jej rodná krajina, Francúzsko. „Nové udalosti priniesli zmeny v Louisinom životnom pocite: po slobode, ku ktorej patrili pravidelné cesty do Francúzska, zrazu nastúpili tvrdé obmedzenia, spojenie s domovom sa skomplikovalo. Hnevalo ju, že nebude môcť ďalej pracovať na vydaní novej zbierky básní, no ešte viac, že neuvidí svojich najbližších tak často, ako by chcela.“ Gróf bol stále niekde na cestách, v situácii, keď sa niekoľkokrát menili hranice, mu patrila pôda v troch krajinách: na Slovensku, v Nemecku i v Maďarsku. „Podnikal čestne a s láskou, v biznise sa neprestával držať klasických noriem morálky aj ideálov demokracie, tej pravej, ľudskej,“ ako ho videla manželka Louise. A ako vysvitlo, nazaujímal sa len o svoje obchody, ale snažil sa pomáhať ľuďom, ktorých nový režim odsúdil na zánik.
Čítajte aj Láska je v poriadku. Iba nenávisť je démonickáRomán O príjemných pocitoch nie je len príbehom lásky, ale zároveň ponúka pohľad na život potomkov hornouhorských šľachtických rodov v 20. storočí. Kniha je, samozrejme, románová fikcia, vychádza však z historických faktov. Autorka si ich overovala zo starých kroník, z memoárov manželov Louise de Vilmorin aj z memoárov Pavla Pálffyho, ale čerpala tiež z odbornej literatúry a z dobovej tlače. Práve preto je kniha zaujímavá aj ako svojím spôsobom dobová kronika, vďaka ktorej nazrieme do salónov a kaviarní od Paríža cez Berlín, Viedeň, Budapešť, Prešporok až po útulné budmerické sídlo grófa Pavla Pálffyho de Erdöd.
Priam počujeme šumenie šampanského a cinkanie pohárov, cítime vôňu dámskych parfumov, ťažký vzduch z kuloárových politických debát v pohnutých časoch, ale aj svieži lesný vánok a štebot vtákov v budmerickom parku pri kaštieli. Cítime hrejivé slnečné lúče počas šťastných dní aj mrazivý chlad, keď sa nad celou Európou, ako nad všetkým pekným a pevným začne zmrákať. Vieme si predstaviť, ako nenápadne a plazivo sa môže šíriť zlo a strach, ktorý vyvoláva.
Louise de Vilmorin bola uznávaná spisovateľka, autorka niekoľkých románov a básnických zbierok. V Budmericiach žila v rokoch 1937 až 1943 a tieto roky strávené s Pavlom Pálffym považovala za svoje najšťastnejšie. V Budmericiach napísala množstvo básní a román Le Lit à colonnes (Posteľ s nebesami), ktorý v roku 1942 sfilmovali v hlavnej úlohe s mladým Jeanom Marraisom.