Profesor na univerzite v Bologni oslovil širokú verejnosť v roku 1980 knihou Meno ruže. Stredovekým príbehom rozhľadeného františkána Viliama z Baskervillu, ktorý sa pustí do vyšetrovania záhadných úmrtí mníchov v severotalianskom opátstve.
Detektívka však tvorí iba jednu z viacerých vrstiev románu. A jeho autor by sa asi pousmial nad tým, že zase niekto upozorňuje na Meno ruže. „Niekedy hovorím, že ho nemám rád. Pretože moje nasledujúce knihy boli azda aj lepšie ako Meno ruže. To sa však stáva mnohým. Gabriel García Márquez môže napísať 50 kníh, ale navždy si ho budú pamätať pre Sto rokov samoty. Vždy, keď vydám nový román, zvýši sa predaj Mena ruže,“ cituje Eca webová stránka guardian.co.uk.
Na základe spomínaného bestselleru nakrútil režisér Jean-Jacques Annaud rovnomenný film. Bolo to v roku 1986 a hlavnú úlohu stvárnil Sean Connery. Vznikla síce zábavná detektívka s dobrou atmosférou, ale mnohí z tých, čo čítali román, nad ňou ohŕňali nos. Eco to vidí tak, že kniha je ako skladaný sendvič, kde je veľa prísad, kým film si vyberie len niečo z toho a v prípade Mena ruže odsunie trebárs teologické či politické témy.
Rodák z piemontského mesta Alessandria napísal dovedna šesť románov. Tým posledným je Pražský cintorín. A keď ho označujú za autora, ktorý píše príliš učene, hovorí, že len vydavatelia a niektorí novinári si myslia, že ľudia chcú jednoduché veci. „Ľudia už majú jednoduchých vecí dosť. Chcú výzvu,“ uzavrel Umberto Eco.