Foto: Inaque, 2021
Élizabeth (Zaza) Lacoin neprežila, zomrela pred dovŕšením 22 rokov. Simone de Beauvoir tlak okolia ustála, no práve z tejto knihy pochopíme hĺbku, z akej čerpala po celý svoj život, jej nezlomné presvedčenie, že žena má rovnaké právo riadiť svoj osud ako muž. Život jej priateľky a najmä jej úplne nezmyselá smrť v mladom veku boli pre slávnu spisovateľku priveľmi intímnou témou. Hoci sa ju v rôznych podobách pokúsila niekoľkokrát spracovať, novelu, ktorej ani sama nedala žiadny názov, nikdy nevydala.
Prenesme sa o sto rokov dozadu. V súkromnej katolíckej škole sa stretnú dve deväťročné dievčatá. Obe sú výborné a bystré žiačky, dobre vychované, vykajú si, ako kážu vtedajšie spôsoby v prostredí meštianskej buržoázie a rešpektujú rodičov aj učiteľov. A predsa rozprávačku jej nová spolužiačka uchváti svojou bezprostrednosťou, dôvtipom a mnohými rôznymi talentmi. Žiaľ, rodina ani spoločnosť jej ich nedovolia rozvinúť a dokonca ich udusia tak, že nakoniec prestane dýchať. Rozprávačka nám tichým, no naliehavým hlasom načrtáva, ako k takej tragédii mohlo dôjsť.
Čítajte aj Knižné tipy: Na scéne je strach aj odvaha
Simone de Beauvoir v novele vystupuje ako Sylvie a jej skutočná priateľka z detstva Zaza ako Andrée. Rozprávačka Sylvie (Simone de Beauvoir) sa v príbehu plne sústreďuje na osud svojej nerozlučnej priateľky a svoj vlastný necháva bokom, aby neprekážal dôležitému príbehu, ktorý nám chce vyrozprávať. Dievčatá spolu prechádzajú obdobím dospievania aj prvých lások a postupne sledujeme, ako v Andrée (Zaze) jej energia a radosť zo života ochabujú. Zápasí v nej "dobrá výchova“, ktorá prikazuje vo všetkom poslúchať rodičov a podriadiť sa, s prirodzenou túžbou po naplnení svojich snov aj po láske muža. Dnes je nám ťažko predstaviť si, že v meštiackej spoločenskej triede sa sobáš z lásky mohol rovnať škandálu – svadby dohodli rodičia a mladým neostávalo iné, len súhlasiť. Mladá žena mala v podstate len dve možnosti: vydať sa alebo odísť do kláštora. "Som vďačná, že môj otec skrachoval a ja som musela pracovať,“ vyhlasuje Simone de Beauvoir ústami Sylvie. Vlastná práca jej totiž umožnila byť nezávislá a ostať slobodná. Andrée (Zaza) také šťastie nemala.
Foto: SITA/AP
V pätnástich jej matka odhalila a zničila jej prvú detskú lásku. O pár rokov donútila k vydaju jej staršiu sestru. A napokon ju chcela odlúčiť aj od jej veľkej, už dospelej lásky, aby ju telesné pokušenie nepriviedlo k hriechu. Andrée nemala v tejto rodine a spoločnosti právo absolútne na nič. Nemala chvíľu pre seba ani žiadny svoj intímny priestor, stále bola obklopená širokou rodinou a zavalená množstvom domácich povinností. Nemohla sa venovať svojim záľubám, na husle hrávala potajomky skoro ráno v parku, z krátkych stretnutí so svojou dôvernou priateľkou sa vždy musela ponáhľať a keď matka nadobudla presvedčenie, že má na jej dcéru zlý vplyv, nenechala ich osamote ani na krátky rozhovor. Lenže, čuduj sa svete, aj v takýchto absurdných životných podmienkach sa Andrée zaľúbila.
"Jedného dňa však duša potemnie a zistíte, že sa vo vás zabývala výčitka, hriech a strach… Postaviť sa na odpor matke zrejme znamenalo vzbúriť sa proti Bohu, ale keby sa podriadila, možno by sa prejavila ako nehodná milosti, ktorú dostala,“ popisuje Simone de Beauvoir neriešiteľnú dilemu svojej blízkej duše Zazy. Občas sa v nej síce kde-tu znova ozval život, keď svojím bystrým sarkazmom zhodnotila situáciu (Pokiaľ ide o plnenie spoločenských povinností, sme prvotriedni kresťania, vyhlásila nad prestretými stolmi v matkinom salóne) alebo si potajomky utrhla chvíľu pre seba (ako keď sa vytratila zo škrobeného pikniku, slúžiaceho na uvedenie dievčat do spoločnosti s cieľom vydať ich). No energia sa z nej každým dňom viac a viac strácala, až z nej celkom vyprchala.
Čítajte viac Simone de Beauvoir bojovala za ženskú emancipáciu
Novela Simone de Beauvoir je silnou obžalobou spoločnosti, ktorá nedovolí žene byť sama sebou a každý náznak revolty a túžby po slobode prísne trestá. Vo filozofickom a psychologickom zmysle došlo ku vražde mladej nevinnej ženy, na ktorej sa podieľala jej vlastná rodina. Kniha vyšla v preklade Kamily Laudovej s fotografickou prílohou a s doslovom Sylvie Le Bon de Beauvoir.
