Knihy slovenských autorov Česi čítajú. V preklade

Knihy českých autorov sa na Slovensku dajú kúpiť v každom kníhkupectve. Ako je to však so slovenskými autormi v Česku? Prečo tam ich knihy vychádzajú v preklade? A s akým úspechom sa stretávajú?

31.01.2012 08:00
Ilustračné foto Foto:
Ilustračné foto
debata

Namiesto slovenčiny po česky
„Nejde o nijaký veľký úspech. Z ťažko pochopiteľných dôvodov nie sú slovenské knihy k dostaniu ani vo veľkých pražských kníhkupeckých domoch (Neoluxor svoje slovenské oddelenie pred pár rokmi pre nezáujem zrušil),“ tvrdí Jan M. Heller. Na portáli iLiteratura.cz je okrem iného aj editorom sekcie venovanej slovenskej literatúre.

Podľa Zuzany Turňovej z Neoluxoru, ktorý je podľa tržieb najväčším českým kníhkupectvom, dôvody nie sú nepochopiteľné. „Knihy v slovenskom jazyku nepredávame, skutočne sme oddelenie slovenských kníh pred asi 7 – 8 rokmi zrušili, takmer vôbec sa nepredávali. V súčasnosti sa v Prahe dajú slovenské knihy v origináli zohnať len v špecializovanom obchode,“ hovorí Turňová, dodáva však, že relatívny úspech majú knihy slovenských autorov preložené do češtiny. Tie Neoluxor v ponuke má.

Napríklad koncom minulého týždňa tu svoju knihu Budovateľské 50. roky krstil Juraj Šebo. Kniha, ktorú na Slovensku vydal Ikar (jej niekoľko pokračovaní zase Marenčin PT), vyšla v českom preklade pod názvom O socialismu s láskou. „Slovenské vydania kníh sa na pultoch kníhkupectiev v Česku vôbec neobjavujú alebo iba ojedinele. Knihy slovenských autorov v Česku vychádzajú v českých vydavateľstvách v češtine,“ vysvetľuje Mária Lešková z Ikaru. Z ponuky tohto vydavateľstva vyšli v preklade napríklad Jozef Banáš, Táňa Keleová-Vasilková či Jozef Karika.

Zdržanlivý záujem
Lešková však priznáva, že záujem nie je porovnateľný s tým na Slovensku. „Záujem o knihy slovenských spisovateľov v ČR je podstatne menší ako o tie isté tituly tých istých autorov v ich domovskej krajine.“

Podľa riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martina Chovanca nie je nezáujem o knihy v slovenčine príznačný iba pre posledné roky. „Keď som sa v roku 1990 na základe konkurzu stal riaditeľom Slovenského spisovateľa, nešlo mi do hlavy, prečo Česi nečítajú knihy v slovenčine – nielen pôvodné slovenské, ale ani preklady, ktoré v češtine absentovali – napr. Tolkienov Hobbit, McCulloughovej Vtáky v tŕní či Vianova Pena dní,“ vysvetľuje Chovanec. „Vtedy boli väzby oveľa pevnejšie, a tak som sa počas prestávky nejakého seminára vybral do niekoľkých kníhkupectiev s aktuálnou bezkonkurenčnou ponukou top bestsellerov v slovenčine,“ spomína Chovanec. Reakcie zneli: Vy ste sa zbláznili. Knihy v slovenčine?

Podľa Chovanca Česi jednoducho knihy v slovenčine nečítajú. „Nie je to nič nenormálne – podobne fungujú tieto vzťahy medzi Nórmi (mladší brat z pohľadu Švédov) a Švédmi. A to sa rozdelili v roku 1905! Česi nikdy nemali potrebu čítať po slovensky.“

Z autorov, ktorých vydáva Slovenský spisovateľ, vychádza v Česku napríklad bestselleristka Katarína Gillerová a po česky vyšli tiež prvé romány Jany Pronskej a Aniky Pastorekovej. Z vydavateľstva Marenčin PT sa na pulty tamojších kníhkupectiev dostali zase okrem spomínaného Juraja Šeba aj Michal Hvorecký, Emire Khidayer či Gustáv Murín a riaditeľ vydavateľstva Albert Marenčin to považuje za úspech. „Celkovo je záujem o slovenskú literatúru – nazval by som to zdržanlivý,“ myslí si Marenčin.
Úspešná Čachtická pani

Potvrdzujú to aj rebríčky najpredávanejších titulov. Zatiaľ čo českí autori sú v nich bohato zastúpení, knihy slovenských autorov sa v nich neobjavujú. „Pokiaľ viem, naposledy sa do rebríčka najpredávanejších kníh zo slovenských autorov dostal Jožo Ňižnánsky s Čachtickou pani v roku 2008,“ povedal Jan M. Heller. Na otázku, či sa v poslednom čase podarilo niektorým slovenským autorom preraziť u susedov, odpovedá: „Dobrú reputáciu má v poslednom čase zo súčasných prozaikov Rudolf Sloboda alebo Márius Kopcsay, ale obrat ,preraziť na trhu‘ v komerčnom zmysle by som sa zdráhal použiť.“

Podľa Zuzany Turňovej z Neoluxoru však za úspešných v Česku možno považovať viacero slovenských autorov. „Je niekoľko autorov, ktorí sa v Česku uchytili a ich knihy opakovane žnú úspech. Jednak je to Eva Urbaníková alebo Maxim E. Matkin. V poslednom čase sú obľúbené detektívky Dominika Dána. Z ďalších autorov sa určite dá menovať Michal Hvorecký alebo Pavol Rankov,“ vymenovala Turňová s tým, že v minulosti mala veľký úspech napríklad aj Kniha o cintoríne, ktorú Daniela Kapitáňová vydala pod pseudonymom Samko Tále.

O úspechu sa podľa Turňovej dá hovoriť aj napriek tomu, že knihy neokupujú popredné miesta rebríčkov predajnosti. „Posledným veľkým úspechom bola knižka Milana Lasicu O lidech a lidech, ktorá vyšla koncom minulého roku. Dobrým príkladom je aj Dominik Dán, jeho knihy u nás vychádzajú sústavne. Úspešnou autorkou je u nás určite Eva Urbaníková, jej knižky sa predávajú dobre a má svojich verných čitateľov.“ Mená ako Urbaníková, Dán či Matkin svedčia o tom, že zo slovenskej literatúry bodujú v Česku skôr ľahšie žánre.

Knihy pre ženy
Urbaníková patrí na Slovensku k najúspešnejším autorkám. Svoje ženské romány vydáva vo vlastnom vydavateľstve Evitapress. Vlani bola zrejme najpredávanejšou slovenskou knihou jej Vzťahová níž, z ktorej sa predalo viac ako 35-tisíc výtlačkov. A predaj jej dvoch predchádzajúcich kníh takisto prekročil 30-tisícovú hranicu. Všetky knihy, ktoré Urbaníková napísala, vyšli aj po česky vo vydavateľstve Motto. To siahlo aj po niektorých ďalších tituloch z produkcie Evitapress.

„Český vydavateľ si pri našich knihách tvorí aj vlastnú titulnú stranu s tým, že zachováva ich paperbackový formát. V tomto roku chce preložiť viac titulov a urobiť z nich, podobne ako u nás, celú edíciu. Čo sa týka záujmu, tie čísla nie sú také vysoké ako doma, ale predaj dosahuje nadštandardné objemy v porovnaní s inými slovenskými titulmi v Česku,“ hovorí Urbaníková. Cieľovou skupinou kníh z jej vydavateľstva sú z veľkej časti ženy, a tie české nie sú podľa nej ochotné čítať si po slovensky. Preto pristúpila na preklad.

„Český čitateľ nemá s naším jazykom taký intenzívny styk, ako my s češtinou. Naše deti dodnes pozerajú rozprávky v češtine a bez problémov rozumejú, v Česku vám už 14-ročný pubertiak porozumie ťažko. A to sa odráža v čítanosti kníh v slovenčine,“ myslí si Urbaníková."

Naopak to nefunguje
Podľa Jany Muránskej z vydavateľstva Kalligram majú o knihy slovenských autorov v slovenčine záujem niektoré české literárne časopisy. „S niektorými periodikami aj spolupracujeme, poskytujeme im recenzentské výtlačky a máme aj spätnú väzbu. Veľa to však nevypovedá o reálnom čitateľskom záujme,“ hovorí Muránska, podľa ktorej v našej kultúre stále pretrváva záujem o pôvodnú českú literatúru v origináli.

„Je to tradícia, jazyky sú si blízke, hoci schopnosť rozumieť obom jazykom nie je už taká samozrejmá, najmä u mladšej generácie. V ponuke slovenských kníhkupectiev však knihy českých autorov preložené do slovenčiny takmer nenájdete. "Čeština Slovákom ešte dlho nebude robiť žiaden problém,“ hovorí Albert Marenčin, podľa ktorého by bol záujem slovenských čitateľov o preklady českých kníh minimálny. „Naposledy som zaregistroval preklad Wievegha do slovenčiny, ale určite by som si kúpil český originál.“
Jednu z mála výnimiek v tomto smere spravil Ikar. „V závere minulého roku sme vydali román Báry Nesvadbovej Pohádkář (v slovenčine pod názvom Rozprávkar), ale v rámci pôvodnej románovej tvorby ide skôr o výnimku. Tento druh literatúry sa na Slovensku bežne kupuje v pôvodnom vydaní. Z češtiny však prekladáme pomerne veľa kníh pre deti,“ vysvetlila Mária Lešková z Ikaru.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba