Sloboda po česky? Takmer zverstvo

Petr Minařík je spolumajiteľom českého vydavateľstva Větrné mlýny. To okrem iného spoluorganizovalo v Košiciach najväčší literárny festival na Slovensku Mesiac autorského čítania. Počas neho predstavili slovenských tvorcov ako Ivan Štrpka, Jana Bodnárová, Pavol Rankov či Veronika Šikulová aj v Brne, Ostrave a vo Vroclave. Větrné mlýny navyše v súčasnosti pripravujú slovenskú edíciu, v rámci ktorej predstavia v preklade českým čitateľom diela Rudolfa Slobodu, Pavla Vilikovského, Moniky Kompaníkovej, Dušana Dušeka či Laca Keratu.

31.01.2012 07:00
Spolumajiteľ vydavateľstva Větrné Mlýny Petr... Foto:
Spolumajiteľ vydavateľstva Větrné Mlýny Petr Minařík.
debata

Aké sú vaše skúsenosti so slovenským knižným trhom?
Naša expanzia na slovenský knižný trh sa skončila niekedy v roku 1996, keď sme vydali tri hry Divadla Stoka. Pricestovali sme s batohmi do Bratislavy a ponúkali ich v rôznych kníhkupectvách, ale veľmi to nešlo. Napodiv najväčší „obchod“ sme s týmto titulom spravili v Národnom osvetovom centre. Nevedeli sme, že je to organizácia skôr blízka HZDS. A tak, keď dvaja Česi vtrhli do ich centra na Námestí SNP s debničkou od pomarančov nabitou knihami nie príliš Mečiara milujúceho divadla Stoka, zrejme sa nás zľakli a celú debnu odkúpili za hotovosť. Je otázka, či to následne nehodili do skartovačky. Hádam nie.

V ponuke máte aj knihy slovenských autorov preložené do češtiny? Prečo ich treba prekladať?
Slovenských autorov vydávame najmä po česky, teda v preklade. Aj keď sa ním mnoho stráca, je to jediná možnosť, ako slovenské edície uvádzať v Česku. Dôvody sú myslím dva. Jedným je česká pohodlnosť. To, že Česi nevedia po slovensky, je mýtus. Samozrejme vedia, ale sú leniví. A potom za to môžu trošku aj samotní Slováci. V Česku ich je pomerne dosť, ale nekupujú slovenské noviny ani knihy, napriek tomu, že krátko po rozdelení táto možnosť bola. Je to škoda pre všetkých.

Slovenské knihy v origináli teda zrejme v Česku nejdú veľmi na odbyt?
Myslím si, že slovenské knihy v origináli sú tu margináliami. Slovenskú literatúru v slovenčine v českých kníhkupectvách nekúpite. Aj Rudolf Sloboda, ktorého sme vydali po česky, čo je skoro zverstvo, sa v literárnej kritike objavuje až cez tento preklad. Je to hlúposť, ale pražské kaviarenské kruhy si veci všimnú, až keď im ich naservírujete priamo pod nos. Nemá zmysel viesť debatu o tom, že napríklad práve Sloboda prekladom veľmi stráca. Ak chcete, aby v Česku existoval, potom sa obávam, že iná cesta ako preklad nie je.

Má český čitateľ záujem o slovenskú literatúru?
Ukazuje sa, že prostredníctvom prekladov áno. Slobodova Láska bola úspešná – nie úplne komerčne, ale recenzie na knihu boli vo všetkých dôležitých českých denníkoch a časopisoch, ale opäť až na ten český preklad – akoby to predtým nevyšlo po slovensky. Možno je však práve čas zmeny, napríklad v súvislosti s víťazstvom Moniky Kompaníkovej v súťaži Anasoft Litera sa v novinách objavili nielen správy o tomto víťazstve, ale boli aj kladné recenzie. Stále si však myslím, že to je výnimka daná výborným promom súťaže a kvalitou knihy.

A má, naopak, slovenský čitateľ záujem o pôvodnú českú literatúru?
Myslím si, že má, hoci to nedokážem celkom posúdiť. Podľa ponuky, nielen bratislavských, kníhkupectiev to vyzerá, že česká literatúra je na Slovensku doma. Keby sa k tomu robil reklamný klip, tak by sa pokojne mohli dvaja českí spisovatelia (napríklad Vaculík s Kohoutom) zraziť hlavou v centre Bratislavy a víťazne zvolať: My sme tu doma!

Prečo sa teda diela českých spisovateľov neprekladajú do slovenčiny?
Pokusy vydávať české knihy po slovensky tu boli. Ale neúspešné. Aj taký evergrín, akým je Michal Viewegh po slovensky nešiel veľmi na odbyt. Je to pochopiteľné. Slováci nie sú hlúpi a prečítajú si radšej originál.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba