To, že sa hádam najpopulárnejšia filmová westernová sága všetkých čias nakrúcala v bývalej Juhoslávii, je pomerne úsmevné. No keďže autor Winnetoua sám popísal stovky strán príbehmi Indiánov bez toho, aby navštívil Ameriku, ide o príhodnú adaptáciu. Spisovateľ pracoval s cestopismi, mapami a s vlastnou fantáziou bez hraníc.
Jeho osobný život bol menej poetický. Narodil sa ako piate zo štrnástich detí chudobného nemeckého páru a hoci mu dopriali klasické vzdelanie aj hudobnú školu, Karl išiel z problému do problému. Z učiteľských štúdií ho vylúčili pre drobné krádeže, podobný incident ho neskôr dostal na štyri roky do väzenia. Práve tam sa rozhodol, že sa stane slávnym spisovateľom a dokonca spísal zoznam diel, ktoré napíše. Niekoľko z nich neskôr naozaj vzniklo.
May si vybral vhodný čas – v Nemecku sa literatúre darilo a nebolo ťažké nájsť ochotného vydavateľa. Prvá kniha mu vyšla v roku 1874. I keď mnohé z jeho slávnych príbehov vyšli najskôr v rôznych periodikách, najznámejšie sú v podobe 33-dielnej série Cestovateľských príbehov Karla Maya. Tu vyšli v rokoch 1892 až 1910 aj románové trilógie z prostredia divokého západu Winnetou či Old Surehand, alebo Poklad na Striebornom jazere. S rovnakou vervou sa May pustil aj do orientálnych dobrodružstiev v knihách Divokým Kurdistanom, V tieni Padišáha či Žut.
May sa do fantázie ponoril natoľko, že ju prestal rozlišovať od skutočnosti. Alebo to aspoň dokonale predstieral. So svojím hrdinom Old Shatterhandom sa tak stotožnil, že sa nechal fotografovať v jeho kostýme, podpisoval sa jeho menom a dal si zhotoviť aj jeho legendárne zbrane. Aj hrdinu svojich orientálnych románov Kara ben Nemsiho povýšil na svoje alter ego. O to ťažšie bolo jeho stretnutie s realitou, keď sa na sklonku života konečne vybral do krajín, kde sa romány odohrávali. Po cestách Severnou Amerikou a Blízkym východom nazýval svoju predchádzajúcu literatúru „prípravkou“. Napísal posledný, piaty diel Winnetoua a obrátil sa k pacifizmu.
May zomrel 30. marca 1912 na infarkt v kombinácii s dýchacími problémami. Podľa modernej medicíny mohlo ísť o nezistenú rakovinu pľúc. Zanechal za sebou druhú manželku Klaru a tisícky fanúšikov. Popularitu jeho diel opäť oživila séria nemeckých filmov zo 60. rokov, Old Shatterhanda v nich stvárnil Lex Barker a Winnetoua Pierre Brice.
