Prekladanie je radosť aj drina

V rámci limitovanej edície vydavateľstva Ikar venovanej renesančnému umeniu vyšlo už šesť kníh, ktorých cieľom je predstaviť slovenským čitateľom najslávnejších talianskych majstrov tohto obdobia. Tri z nich - Všestranný Raffael (2018), Pravdivý Caravaggio (2019) a najnovšie Velikán Michelangelo (2021) preložili spoločne Alexandra Lenzi Kučmová (42) a Pavol Štubňa (47). V rozhovore priblížili, s čím sa pri tom museli popasovať a ako vlastne vyzerá práca prekladateľa.

, 03.10.2021 06:00
Alexandra Lenzi Kučmová, Pavol Štubňa Foto: ,
Alexandra Lenzi Kučmová a Pavol Štubňa s novou knihou Velikán Michelangelo, ktorú preložili z talianskeho jazyka.

Ktorá z troch kníh o renesančných majstroch vás najviac zaujala a ktorá sa vám z taliančiny najťažšie prekladala?

Lenzi Kučmová: Mňa najviac zaujal Raffael. Asi preto, lebo to bola prvá publikácia, ktorú sme prekladali. A možno aj preto, lebo som k nemu mala bližší vzťah – svojho času som študovala v jeho rodisku, v meste Urbino, kde som navštívila jeho rodný dom. A azda aj pre jeho osobný život a osud. Druhá publikácia o Caravaggiovi bola zaujímavá pre jeho živelnosť. V rámci talianskej renesancie bol úplne iný. Považujem ho za veľkú osobnosť, o ktorej sa na Slovensku nevie tak veľa, ako napríklad o Michelangelovi Buonarrotim alebo Leonardovi da Vinci.

A ktorá z tých kníh sa najťažšie prekladala? Asi Raffael. Tým, že to pre nás bola prvá publikácia tohto druhu, bola to aj istá priekopnícka činnosť. Veľa sme overovali terminológiu, názvy diel, dokonca aj reálie a historické udalosti. Najnovšie dielo Velikán Michelangelo, ktoré vyšlo teraz v júni, sa nám prekladalo ťažko z hľadiska lexiky a syntaxe. Mysleli sme si, že po predošlých skúsenostiach nám to pôjde ľahko, no bolo to veľmi náročné.

Silvia Singer a Etgar Keret Čítajte viac Prekladateľ je ako nindža, tvrdí Etgar Keret. Silvia Singer prekladá jeho knihy z hebrejčiny

Štubňa: Najbližšie som mal ku Caravaggiovi, pre dramatické napätie a kontrastné tóny jeho obrazov. Náročné mi pripadali niektoré pasáže v dvoch publikáciách. Vo Všestrannom Raffaelovi to bola kapitola s názvom Výber z prameňov a umeleckej literatúry 1518 – 1951. Obsahovala fragmenty z rozličných historických dokumentov a útržky dobových literárnych diel, ktoré však boli uvádzané bez kontextu, a ucelené dokumenty sme nemali k dispozícii.

Museli sme požiadať o pomoc nielen historikov a umenovedcov, ale aj archivárov, muzeológov a dokonca talianske jazykovedné inštitúcie. Spomínané dobové diela boli totiž citované v starej taliančine. V diele Velikán Michelangelo sa zasa prelínali rôzne jazykové štýly a použité súvetia boli veľmi rozsiahle – mali aj 14 či 20 riadkov. Tie bolo treba plynulo previesť do slovenčiny a zachovať pritom význam aj formálne znaky originálu.

Knihy, o ktorých sa bavíme, sú naozaj obrovské. Koľko majú strán?

Štubňa: Jedna vec je počet strán vydanej knihy a druhá, koľko to predstavuje písaného textu, keď sa spočítajú znaky, medzery a podobne. V tomto prípade hovoríme o rozsahu 400 až 500 normostrán.

Lenzi Kučmová: Preložené publikácie o Raffaelovi a Caravaggiovi mali obe v knižnom vydaní 416 strán, Michelangelo 304.

Za jeden z prekladov ste v Taliansku dostali významné ocenenie. O čo išlo?

Lenzi Kučmová: V roku 2020 Taliani oslavovali 500. výročie úmrtia Raffaela Sanzia. Talianske ministerstvo kultúry už rok predtým vyhlásilo súťaž a udeľovanie cien na podporu prekladu a špeciálne sa orientovali práve na preklady diel o Raffaelovi Sanziovi. Naša kniha získala cenu „za prínos k šíreniu talianskeho jazyka a kultúry v zahraničí“.

Nemohli sme si ju však prevziať, lebo slávnostné odovzdávanie ocenenia sa pre pandémiu koronavírusu nekonalo. Cenu nám len dodatočne zaslali poštou. Za preklad diela Pravdivý Caravaggio nám zase Cenu Mateja Bela udelil Literárny fond.

Taliansko Eco Umberto úmrtie Čítajte viac Prekladateľ Stanislav Vallo: Umberto Eco nás rozmaznal. Prečo píše pre deti o bombách, Marse a ekológii

Ako ste sa dostali k prekladaniu literárnych diel? Koľko ste ich už preložili?

Štubňa: Okrem nezverejňovaných textov, akými sú napríklad činoherné scenáre, mi knižne vyšlo 12 prekladových titulov: divadelné hry, romány aj poézia. Dostal som sa k tomu spontánne. Keď som pôsobil ako doktorand na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, jedno vydavateľstvo mi na základe odporúčania pedagógov ponúklo možnosť podieľať sa na preklade historických detektívok od Alessandra Manfrediho. Tým sa to pre mňa celé začalo. Teraz však na univerzite pôsobím už ako docent v odbore translatológia, takže prekladám iba popri zamestnaní.

Lenzi Kučmová: Ja som prekladateľstvo a tlmočníctvo vyštudovala na Filozofickej fakulte UK. Najprv som sa špecializovala na preklady úradných textov, čomu sa venujem doteraz. Prekladala som i veľa odborných textov a filmových titulkov. V roku 2014 som dostala ponuku na preklad románovej prvotiny talianskeho režiséra a spisovateľa Fausta Brizziho Sto dní šťastia. Kniha mala veľký úspech a slovenský preklad prišiel autor pokrstiť aj na Slovensko. Odvtedy som preložila celkovo osem knižných diel a tri spomenuté publikácie o renesančných majstroch.

Nie je zvykom, aby na jednej knihe pracovalo viacero prekladateľov. Prečo ste vytvorili prekladateľskú dvojicu?

Štubňa: Umožnil to formát publikácie, lebo napríklad na Raffaelovi okrem hlavného autora spolupracovalo ďalších osem osôb – historici, umenovedci, kurátori či reštaurátori – a každý mal svoj jedinečný štýl. Keďže išlo o rozsiahlu publikáciu, ktorú by som popri hlavnom zamestnaní sám prekladal pomerne dlho, oslovil som Sašu s ponukou na spoluprácu, pretože už v minulosti sme sa úspešne podieľali na viacerých projektoch. V takýchto prípadoch je dôležité, aby ste sa na kolegu mohli spoľahnúť, nielen čo sa týka jeho odborných a jazykových znalostí, ale aj jeho zmyslu pre zodpovednosť a dodržiavanie termínov.

V diele Velikán Michelangelo sa prelínali rôzne... Foto: Juraj Štefanovič
Velikán Michelangelo - kniha V diele Velikán Michelangelo sa prelínali rôzne jazykové štýly a použité súvetia mali aj 14 či 20 riadkov.

Preklad knihy závisí od kvality prekladateľa. Ak sa nevydarí, môže pokaziť aj dielo dobrého autora. Aké vlastnosti by mal mať správny prekladateľ?

Lenzi Kučmová: V prvom rade by mal dokonale ovládať východiskový aj cieľový jazyk, ale tiež kultúru a reálie oboch krajín. Z praxe tiež vieme, že musí výborne ovládať jazykové štýly, musí byť dôsledný, no zároveň i kreatívny a vytrvalý. Pri prekladaní sa totiž vlastne stáva autorom nového textu, preneseného do domáceho jazyka a pomerov. Ten preklad si teda musí odsedieť a nechať ho „dozrieť“.

Štubňa: Ja by som len doplnil, že musí vedieť narábať s rozličnými informačnými zdrojmi a ovládať moderné počítačové technológie.

Práca prekladateľa je asi dosť nevďačná. Väčšina čitateľov ani nepostrehne jeho meno, nehovoriac o slabých honorároch. Prekladanie je pritom drina. Nie je to frustrujúce?

Lenzi Kučmová: Keď tu prácu máte radi, tak nie. Robí mi radosť, keď vyjde preklad knihy s mojím menom a môžem si ho dať na poličku.

Štubňa: Do istej miery je to frustrujúce, pretože ste podali výkon, za ktorý niekedy neprichádza primerané spoločenské uznanie. Ja si to však kompenzujem vlastnými monografiami a učebnicami na univerzitnej pôde.

Taliani si potrpia na dojem vzdelanosti a kultivovanosti. To znamená, že čokoľvek, čo má byť publikované, musí vyzerať reprezentatívne a musí mať všetky atribúty „učenosti“.

Čo všetko prekladanie znamená? S akými problémami sa v praxi boríte?

Štubňa: Keď prijmem objednávku, vytvorím si dostatočný čas na prekladanie. To znamená, že jeden a pol alebo dva mesiace takpovediac nevychádzam z domu a niekedy až desať hodín denne sedím za počítačom a pracujem. Po vytvorení „surového“ prekladu venujem ešte nejaký čas finálnej úprave textu.

Pri preklade publikácií, o ktorých sme hovorili, bolo zaujímavé, že sme sa museli popasovať nielen s terminológiou, ktorá pochádzala z oblasti výtvarného umenia, ale aj z ďalších vedných disciplín ako história, filozofia, literárna veda, filológia či dokonca svetelné technológie. Pomocou nich sa totiž overuje pravosť výtvarných diel. Ten odborný záber bol naozaj rozsiahly a museli sme používať viaceré cudzojazyčné slovníky, terminologické databázy, jazykové korpusy, odborné glosáre, ale aj takzvané paralelné texty, teda už existujúce preklady a originály podobných publikácií.

andricik marian cpeter prochazka dsc 6306 r Čítajte viac Prekladateľ Marián Andričík: O Ferlinghettiho a beatnikov nemám obavy

Lenzi Kučmová: Keďže sa musím venovať svojim dvom deťom, tak si na prekladanie musím vyčleniť čas. Časový harmonogram je pri takých rozsiahlych publikáciách zásadná vec. Dopredu si musím určiť, koľko hodín sa tomu budem venovať a kedy sa na text dokážem najlepšie sústrediť. Súvisí to s disciplínou, pri takých publikáciách potrebujem na preklade pracovať každý deň.

Je denná norma, päť až sedem normostrán, ktorú prekladateľ môže a nemusí plniť. Je to individuálne. Stáva sa mi, že niekedy sedím nad jednou stranou aj tri hodiny, inokedy mi ide preklad textu celkom plynule a dennú normu dokážem hravo prekročiť. V dnešnej dobe je veľmi dôležité vedieť pracovať s informačnými zdrojmi, lebo nie vždy je všetko tak, ako sa píše v pôvodnom texte.

Ak je kniha zaujímavá, čitateľa vtiahne do deja. Najmä pri beletrii môže zažívať rôzne emócie, cítiť napätie či zvedavosť. Vníma také pocity aj prekladateľ alebo na to popri práci ani nemá čas?

Štubňa: Bola by to veľká výhoda, keby to tak bolo. Lenže diela, ktoré vydavateľstvá vyberajú na preklad, nie vždy spĺňajú tieto predpoklady. Niekedy sa prekladajú aj knihy, ktoré podľa mňa vôbec nie sú pútavé či spoločensky prínosné.

Lenzi Kučmová: Keď mi ponúknu na preklad nejakú knihu, nečítam ju ako čitateľ, ale ako prekladateľ, čiže od prvej strany, respektíve už od názvu diela sa zamýšľam nad prekladateľskými riešeniami a robím si poznámky. Za uplynulých šesť rokov som teda ako čitateľ vnímala možno iba jednu knihu. Keď som prekladala dielo talianskeho spisovateľa Tiziana Terzaniho Povedal mi veštec, kniha ma natoľko vtiahla do deja, že som pri nej i meditovala. Preto mi ten preklad trval dlhšie.

Elena FlaÅ¡ková, Flaskova, Čítajte viac Prekladateľka Elena Flašková: Milan Kundera si stráži svoje dielo

Je niečo výnimočné na prekladaní z taliančiny?

Lenzi Kučmová: Výnimočnosť tohto jazyka počas prekladania je spojená s jeho bohatstvom – či už štylistickým, alebo kultúrnym.

Štubňa: Málo ľudí vie, že písané texty v talianskom jazyku sa veľmi odlišujú od bežnej konverzácie. To, čo niekomu na ulici znie ako príjemná melódia a chytľavý rytmus, sa potom v písanej forme prejaví ako nesmierne zložité súvetia len preto, lebo Taliani si potrpia na dojem vzdelanosti a kultivovanosti. To znamená, že čokoľvek, čo má byť publikované, musí vyzerať reprezentatívne a musí mať všetky atribúty „učenosti“, aby nikto nepochyboval o kvalitách autora. Rozdiel medzi hovorenou rečou a písomným prejavom je skutočne obrovský.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #taliančina #renesancia #prekladateľstvo #prekladateľ #Pavol Štubňa #knihy #Alexandra Lenzi Kučmová