Vnímavosť v sedle jazdca

Pod jazdeckou sochou - tak nazvala knižku pätnástich poviedok Eva Maliti-Fraňová. Skúsená prozaička a dramatička ich napísala nahusto a naostro. Hutným jazykom modeluje krehké situácie. Píše so všetkou vážnosťou, neraz sa dotkne smútku, tragédie, ale poviedky aj tak pôsobia ako celok veselo.

15.04.2012 16:00
Eva Maliti - Fraňová: Pod jazdeckou sochou Foto:
Eva Maliti - Fraňová: Pod jazdeckou sochou
debata

Autorka ukazuje svoje rôzne tváre a schopnosti, ale čitateľ vychutnáva najmä jej vnímavosť – postavy majú akoby tykadlá, ktorými stále ohmatávajú a mapujú okolie. Dáva to textom nervózne chvenie, hravosť impresionizmu, ale aj magický rozmer – trocha čarovanie, trocha zaklínanie, trocha horor. Ale aj humor a sarkazmus.

Naplno túto svoju metódu „rozbalila“ napríklad v príbehu o mužovi, ktorý sa jednej noci – pri splne mesiaca – zvlčil, podľahol pudom. Napokon na svoje vášne doplatil, ale autorka nad ním netriumfuje, nezratúva chybné kroky, len akoby náhodou zakomponuje do príbehu aj výjav s priškripnutým sloním chobotom. Poviedka získala pôvab bájky.

Eva Maliti-Fraňová má svoje postavy rada. Z tohto jej pochopenia hriešnych pramení príjemná pohoda knižky. Ale konečné vyznenie je kritické – Maliti nevtieravo naznačuje diagnózu súčasných ľudí, ktorí sú popletení, emotívne nevyrovnaní, akoby mentálne nestačili svojej dobe. Nechápu, že všetko, čo doba ponúka (a vyžaduje), nemôžu mať (a dať). Vznikajú z toho drámy a omyly.

Dominantná je titulná poviedka Pod jazdeckou sochou, ktorá sa odohráva vo Viedni. Tu sa hrdinka Markíza márne domáha pomoci nevšímavého sveta. „V príbehu je to len nejaká halucinačná predstava mesta, veď čitateľ sa vôbec nedozvie, či Markíza vo Viedni naozaj bola. Jasné sú len následky niečoho strašného, keď sa manžel Gabriel zjaví v jej kožuchu medzi bezdomovcami… Poviedka je pokusom postihnúť chaos v duši, ktorý ma chvíľami zmáha, lebo svet navôkol býva až priveľmi čudný,“ vyznala sa autorka.

Eva Maliti-Fraňová je dobrá rozprávačka: čitateľa nenápadne vedie z roviny do roviny, z času do času, z reality do sna a späť. Pritom svoje rozprávačské stanovisko stále mení – raz je v texte priamo prítomná (aj ako glosátorka), inokedy je nenápadne skrytá v toku deja. Vyvažuje príbehy a podáva správu o tom, že svet ešte celkom nezľahostajnel. Vydavatelia v súčasnosti vraj neradi vydávajú poviedky, sú presvedčení, že je doba románov. A zatiaľ, práve poviedka sa nedá „obkecať“, je príliš obnažená a vyžaduje pointu. Poviedková knižka je teda dnes, okrem iného, aj prejavom literárnej profesionality.

Eva Maliti-Fraňová: Pod jazdeckou sochou, Ryba Edition, 2011

debata chyba