Marek Vadas, spisovateľ
Foto: Ivan Majerský
Nie, ani trochu nepoznám dielo nového laureáta Nobelovej ceny za literatúru, no mám radosť z tejto správy. Keďže od roku 2012, keď bol laureátom Mo Jen z Číny, boli oceňovaní iba spisovatelia z Európy a Severnej Ameriky, tipoval som, že prichádza čas upozorniť na fakt, že kvalitná literatúra sa píše aj inde. Gurnah sa vo svojom diele zaoberá dedičstvom kolonializmu a migráciou a i keď sa jeho príbehy odohrávajú vo vzdialenej východnej Afrike, tieto problémy sú naše, či chceme alebo nechceme. Teším sa, že po jeho ocenení vyjde v nejakom odvážnom vydavateľstve aj v našich končinách aspoň jedna kniha s objavným, iným pohľadom na svet. Moderná africká próza je v súčasnosti plná geniálnych rozprávačov, spomeniem aspoň mená ako Ngũgĩ wa Thiong'o, Alain Mabanckou, Ben Okri, Jean Bofane, Chigozie Obioma… Dúfam, že Gurnahove knihy pritiahnu pozornosť čitateľov aj k nim.
Čítajte viac Nobelova cena za literatúru pre Afriku
Filip Ostrowski, vydavateľstvo Absynt
Foto: Krzysztof Pacholak
V knihach które vydavame vo v ydavateľstve Absynt sú prítomné aj témy kolonializmu a utečenectva, ale vydávame skôr reportážne romány. Nobelove ceny, samozrejme, sledujeme a veľmi nás potešili najmä v roku 2015, keď sa laureátkou za literatúru stala naša autorka Svetlana Alexijevič, bieloruská novinárka a spisovateľka. Vďaka tomu naše vtedy úplne začínajúce vydavateľstvo, ktoré chcelo vydávať reportážnu literatúru získalo istú dôveryhodnosť, dodalo nám to pozitívnej energie, pomohlo nám etablovať sa. Vďaka Nobelovej cene získala reportážna literatúra miesto medzi veľkou literatúrou. Kým by sme však preložili a vydali dielo čerstvého nobelovca Abdulrazaka Gurnaha, uplynul by ďalší rok a s ním príde nový laureát alebo laureátka".
František Malík z vydavateľstva Brak
Foto: Mišenka
Témy kolonializmu nás vo vydavateľstve samozrejme zaujímajú. V sesterskom vydavateľstve Kapitál však vydali dielo Rozprava o kolonializme od Aimé Césaira, čo je zásadné dielo o kolonializme rozprávané z pozície kolonizovaných. To je aj skúsenosť čerstvého nobelistu Abdulrazak Gurnaha a myslím si, že práve to je cesta – rozprávať o tejto téme skrz ich príbehy a nie našou optikou víťazných strán.
Nobelova cena je výborná príležitosť zoznámiť sa s autorom, ktorého som osobne nepoznal a som veľmi rád, že patrí do okruhu mimoeurópskych autorov, ktorí získali toto významné ocenenie. Je to výborný krok komisie Nobelovej ceny pozerať sa aj po dielach z iných kultúr. Určite je čo objavovať. Vydavateľský sen je práve vydávať knihy, ktoré až neskôr získajú Nobelovu cenu, pretože teraz, v tomto momente, niekoľko násobne rastie ich cena. Sami máme skúsenosť, keď sme boli v jednaní o práva na knihu Melanchólia vzdoru od Lászla Krasznahorkaia, pričom to bolo práve v roku, kedy autor získal Man Bookerovu cenu. Suma išla rapídne hore.
Napríklad autorke Svetlane Alexievich ocenenie nesmierne pomohlo aj v našom prostredí. Sú prípady ako Tomas Tranströmer, kde som nezaznamenal výraznejšie vydavateľské počiny okrem tých, ktoré sa objavili na pultoch a dopredali sa. Z vydavateľského hľadiska je to risk. Nie je to úplne istota zisku a prestíže vydať laureáta alebo laureátku Nobelovej ceny. Dúfam, že Abdulrazak Gurnaha sa nejaké vydavateľstvo ujme. A možno to nakoniec bude aj to naše.
