Švajčiarsky autor je známy aj vďaka bestselleru Nočný vlak do Lisabonu, ktorý bol aj sfilmovaný, a to s Jeremym Ironsom v hlavnej úlohe. Váha slov je síce celkom iný príbeh, ale tiež sa dotýka ľudskej reči, je to príbeh rôznych jazykov a mágie slov.
Dobrodružstvo dorozumievania
Život Simona Leylanda sa odohráva na viacerých zaujímavých miestach a v rôznych podmienkach (Londýn, Terst, Oxford, anglická hmla či slnečné pobrežie Stredozemného mora). Autor má rád, keď sa nemusí viazať iba na jedno miesto, dej sa teda rozvíja vždy v inom prostredí, v inom počasí a v inej nálade, účinkujúcich ľudí však spája vnímavosť k slovám.
Vedia oceniť praktický význam slov, ale chápu aj ich mysterióznosť. Slová sú nekonečnou bankou významov, ale aj zvukov, majú svoje vizuálne podoby, je to jednoducho veľké dobrodružstvo dorozumievania sa. To môže byť celkom obyčajné, ale aj zázračné.
Pascal Mercier svet slov ovláda dokonale, pozná všetky možné výrazy a vkladá ich do svojich textov. Slová dej jeho príbehov nielen pasívne tlmočia, ale aj v ňom aktívne účinkujú, vyvolávajú obdiv, úžas. Koľko ich je! Čo všetko dokážu vyjadriť! Autor nimi vytvára vo svojich literárnych textoch zvláštne fresky.
Čítajte viac Prekladanie je radosť aj drina
Samotný príbeh je spracovaný ako priame rozprávanie, ale aj v podobe listov. Listy umožňujú väčšiu dôvernosť a kombináciu časových rovín, ale aj okázalejší spôsob vyjadrovania, čo je pre autora zasa príležitosť meniť štýly. Niektoré listy vznikali za mimoriadne dramatických okolností, keď si ich autor myslel, že mu zostáva iba pár týždňov života.
V tomto omyle žil 77 dní a za ten čas sa lúčil so svojou rodinou, s prácou, sám so sebou. Bilancoval a hodnotil. Ako to už býva v takýchto situáciách, sústredil sa na veci podstatné a hľadal silu dožiť v podmienkach, keď človek pozná približný dátum svojej smrti.
V oceáne slov
Nemilosrdný ortieľ ho svojím spôsobom oslobodil. Prestáva uvažovať o banalitách, rieši praktické otázky. Rozhodne sa napríklad predať vydavateľstvo, a to ho prinúti k radikálnym krokom a prinesie mu to nové zážitky.
Kto má rád knihy, užije si vo Váhe slov aj prostredie, v ktorom sa rodia, spozná ľudí, ktorí s textami pracujú. Pochopí, že knihy vznikajú z osobného zaujatia, z lásky a že každé vydavateľstvo má svoj cieľ, kvôli ktorému je ochotné aj riskovať.
Je to veľmi pekný motív. Sám Leyland si kedysi zaumienil, že sa bude venovať jazykom okolo Stredozemného mora, prenikal do týchto kultúr, vďaka čomu sa zoznámil s mnohými zvláštnymi ľuďmi a tí v knihe vystupujú.
Čítajte viac Nobelova cena za literatúru pre Afriku
Okrem pohľadu zameraného navonok píše však Mercier aj o súkromí vydavateľa, o jeho rodine, priateľoch a spolupracovníkoch. Čitateľ si užije mnoho slov, ktoré sú neošúchané a sú schopné vyjadriť krásne i zložité filozofické myšlienky.
Cez tento román si zrejme aj spisovateľ Mercier odreagoval všetky svoje skúsenosti so slovami a s jazykmi. Pozná veľa kultúr, slovami sa zaoberá. Nie sú to však lekcie z gramatiky. Čitateľ akoby s ním plával v oceáne slov, ktoré ho príjemne nesú.
Mercierov román má vyše 400 strán, v dnešnom svete, keď sa ľudia často obmedzujú na stručné vetičky, keď slová prestávajú potrebovať, je to priam hrdinský čin. Oproti literatúre, ktorá sa neraz šije horúcou ihlou, je to silný argument a možno už aj akési múzeum slov. Kto nechce po jazykovej stránke zakrpatieť, nech má tento román aspoň v knižnici ako memento.
