Tatarkovu cenu má v rukách výtvarník. Monogramista T•D

23.05.2012 12:00
Nositeľom literárnej Ceny Dominika Tatarku za...
Nositeľom literárnej Ceny Dominika Tatarku za rok 2011 sa stal výtvarník Dezider Tóth, Monogramista T•D. Autor:

Vyhlásenie výsledku 18. ročníka Ceny Dominika Tatarku prinieslo prekvapenia. V utorok večer sa jej ďalším nositeľom stal Dezider Tóth. Po prvý raz si tak prevzal toto prestížne literárne ocenenie výtvarník. Umelec, ktorý sa už pred rokmi dal úradne premenovať na Monogramistu T•D, pre Pravdu podotkol: "Ako sa ukázalo, odteraz som ,odsúdený´ stať sa spisovateľom."

Nový laureát za rok 2011 túto konceptuálnu zmenu svojho občianskeho mena dokumentuje hneď v úvode knihy Nie som autor, som metafora, ktorá natoľko zaujala porotu Tatarkovej ceny, že ju vybrali spomedzi iných minuloročných titulov. Hoci samotná kniha neprináša len „čistú literatúru“ a máme v nej do činenia s ďalšími spolutvorcami – teoretikmi Jiřím Valochom, Zorou Rusinovou a autorom grafického spracovania, mladým tvorcom Borisom Melušom, nad všetkými dominuje Monogramista T•D – výtvarne, konceptuálne a – literárne.

Rozhodnutie poroty odôvodnil jeden z jej stálych členov, výtvarník Daniel Fischer: „Dezider Tóth vytvoril publikáciu, ktorá potvrdzuje knihu ako médium tradície, kontinuity, antropogenézy človečenstva. Dežo si je vedomý tejto kvality, zaťaženosti a zodpovednosti. Pritom s týmto médiom pracuje výsostne dnešným jazykom. Na tradíciu nadväzuje genetickým kódom doby. Kniha je výsledkom trojročného dôsledného a nekompromisného úsilia. Ponúka najvyššiu kvalitu, je vlastne koncentrátom jeho diela. Je obrazom veľmi silného "dežovského“ sústredenia, nezávislého od spoločenského diania – či už v minulom režime, alebo v posledných 20 rokoch – a výsledkom je výsostne autentická tvorba."

Podmienkou Tatarkovej ceny je literárny prínos v duchu humanistického posolstva diela Dominika Tatarku. Aké miesto zaberá v ocenenej knihe – artefakte – samotné slovo, vysvetlil Daniel Fischer kolegiálnym vyznaním: „Dežo Tóth je ojedinele dvojdomý. Ojedinelosť je v tom, že nároky v kritériách očakávania dokonalosti – obrazne ,domu´ – si kladie sám, zvnútra tohto domu. Jeho pravidlá nemajú ani náznak alibi – že je najlepší medzi druhými, a naopak. Vo svojich textoch Dežo pracuje s nesmiernou presnosťou slova. Jeho vety sú múdre a krásne, schopné svet pomenovať jazykom povýšeným na úroveň krásnej literatúry.“

Prekvapením u­torkového večera bola aj podoba samotnej Tatarkovej ceny. V tradícii predchádzajúcich ročníkov vždy išlo o výtvarné dielo. Tentoraz si ocenený laureát odniesol domov hudbu. Výnimočný nápad zišiel na um práve Danielovi Ficherovi, ktorý navrhol violončelistovi Jozefovi Luptákovi, aby zhudobnil známe Partitúry – výtvarný koncept samotného Dezidera Tótha. A tak vznikol vzácne prekvapivý hudobný album v limitovanej sérii 300 kusov z dielne Jozefa Luptáka a akordeonistu Borisa Lenka, ktorí okrem Partitúr nahrali diela J. S. Bacha a Johna Tavenera. Autorom dizajnu prebalu CD je opäť Boris Meluš, ktorý sa podieľal aj na vzniku ocenenej monografie.

Svoju slávnostnú laudáciu adresovala čerstvému nositeľovi Ceny Dominika Tatarku za rok 2011 teoretička umenia Iva Mojžišová, vlaňajšia laureátka prestížneho ocenenia. Samotný Monogramista T•D predniesol esej na počesť Dominika Tatarku, ktorej dal nečakaný názov O neporozumení.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk