Recenzia: Jednorožce sú zriedkavý úkaz

Jednorožce Barbory Hrínovej sú zriedkavý úkaz najmä pre svoje intímne ladenie. Debutantka v každom z príbehov otvára čitateľom dvere do svojho vnútorného sveta a pohľad na veci okolo nás je jemný a citlivý, no nechýba mu humor ani odvaha.

, 12.10.2021 20:00
Jednorožce Foto:
Barbora Hrínová: Jednorožce, Aspekt, 2020.
1

Každá z ôsmich poviedok má iných hrdinov, väčšinou sú to mladé ženy, ktoré sa vo víre dní snažia nájsť si svoje miesto a zapustiť korienky. Nie vždy však majú k dispozícii výživnú pôdu. Romana má starosti s mladšou partnerkou, myslím tým priamo frajerku, nič viac a nič menej. A rovnako má starosti so svojou šéfkou, ktorá jej s obľubou zadáva úlohy večer s termínom do rána, no s platením za prácu sa nikdy neponáhľa.

Ukážku z knihy Barbory Hrínovej Jednorožce si môžete vypočuť TU.

Hrdinom poviedky Chémia je muž, ktorého na internete odmietli už stovky dievčat, a keď natrafí na očarujúcu mladú huslisku, ktorá je ochotná cestovať s ním na výlet, nevie uveriť vlastným očiam a ušiam. Chemické reakcie sú však vyrátané iba ak v laboratóriu, tie, čo bežia medzi ľuďmi v bežnom svete, sú nevyspytateľné a občas je ťažké predvídať čokoľvek, veď každý z nás kdesi pod svetrom ukrýva niečo, čo nechce vystavovať iným na oči.

V ďalšej poviedke zo slnečného Gruzínska dôjde k medzinárodnej kultúrnej výmene a okrem miestneho Casanovu stretneme aj domestikovaného Číňana Franka a okúsime pohostinnosť gruzínskeho navrátilca z cudziny.

Pre mňa osobne je najsladšia poviedka s názvom Sladká, ktorá vtipne glosuje tému spolužitia ľudí s domácimi miláčikmi, no ide v nej najmä o spolužitie ľudí. V jednej bytovke, na jednej ulici v jednom meste, kde sú inak od seba izolovaní množstvom stien, je psík tvorom, ktorý ľudí spája. Ani si chudáčik neuvedomuje, akú veľkú zodpovednosť mu ľudia prisúdili niesť. Taký psík vám vie otvoriť dvere do susedskej, ale aj internetovej komunity, kde vás ako majiteľa či majiteľku štvornohej bytosti hneď privítajú s takou radosťou, že priam vidíte, ako pritom krútia chvostom.

Ale beda vám, ak na vytvorenie väzby potrebujete istý čas, veď každý cit predsa vzniká postupne, lenže na to dnes nikto nie je zvedavý, všetci chcú vidieť výsledok, a to hneď. Labkáči pri kávičke v internetovej skupine sú netrpezliví a nekompromisní ako celá naša doba a z ľudského obľúbenca sa môže razom stať zatratenec.

Rovnako s nadhľadom sa Hrínová díva aj na comming out mladého chlapca, ktorého mama je vo svojom úsudku Tesne vedľa, na projektovanie ďalšej hrdinky do svojho psychiatra a ako jej monotónny život (takmer) naruší prítomnosť Viedenčana Dumkeho. Hádam by podľa zábavného oťukávacieho testu vyšlo všetko, ako treba – káva/čaj, ranné vtáča/nočná sova, predjedlo/dezert, už by aj bola ochotná miešať vajíčka na praženicu v miske, a nie až rovno na panvici, keby nevyhnutne neprišlo aj k ďalšej otázke: ľavá či pravá strana postele?

Prekvapivá a svieža je aj postava Anny, študentky teológie, čo má rada vodku, motorky a dievčatá, len posledná poviedka Klebeta má o generáciu starších hrdinov a hrdinky, akoby tým autorka chcela vopred narušiť svoje možné zaradenie ako „generačná“. Možno ženu rozhádanú so sestrou pre dedičstvo od tohto bremena oslobodia sadenice konope ukryté za starým dedinským domom? Nech to už dopadne tak či tak, Barbora Hrínová vie spojiť veselý nadhľad s jemnou citlivosťou, v jej poviedkach sa spája starý svet rodičov a starých rodičov s mladosťou a taký pohľad pohladí.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Jednorožce #Barbora Hrínová #Aspekt