Michal Havran a Maroš Hečko: Kandidát - denníky z odpočúvania

Príbeh románu Kandidát sa odohráva počas dvoch mesiacov kampane pred nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v jednej konkrétnej krajine.

30.05.2012 05:00
debata

Autor denníkových zápiskov netuší, pre koho zaznamenáva odpočúvania a nadšenie zo zaujímavej zákazky, v ktorej sleduje biskupa, šialeného majiteľa reklamnej agentúry a nevýrazného prezidentského kandidáta s írečitým menom Potôň a ešte ľubozvučnejšou rodinnou históriou, zakrátko vystriedajú znechutenie a zmätenosť.

Michal Havran a Maroš Hečko: Kandidát - denníky... Foto: Inaque.sk
Michal Havran a Maroš Hečko: Kandidát - denníky z odpočúvania Michal Havran a Maroš Hečko: Kandidát - denníky z odpočúvania

Z jeho denníka sa stáva spis s prepisom rozhovorov, informáciami o postavách a postavičkách, mailami, útržkami z psychiatrických chorobopisov a obrázkov, ktoré najskôr čmára z nudy, neskôr preto, že slová a racionálne vysvetlenia už nestačia. Kandidát je politickou fraškou, smutno-smiešnym zobrazením toho, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a veľmi ľahko udiať môže. Je satirickou analýzou spoločnosti, ktorá sa nechá manipulovať bohatými a mocnými. Kandidát je o obyčajných ľuďoch, ktorí pod týmto tlakom potápajú jeden druhého a pomáhajú si naozaj až vtedy, keď ide o život.

Kandidát je manifestom proti tajomstvu. Vo svojej podstate je všetko totiž veľmi jednoduché a aj tie najkomplikovanejšie situácie začnú dávať zmysel, keď sa dozvieme pravdu a pripustíme si ju. Nepochopiteľné zostávajú len veci medzi nebom a zemou a tie netreba ani analyzovať, ani šifrovať, stačí si užiť ich krásu. Pretože krása chráni aj pred tým najväčším zlom.

„Celé dni odpočúvam. Rozhovory, banálne frázy, ktorými ľudia šifrujú svoje tajomstvá. Slová, ktoré používajú namiesto tmavých okuliarov v tejto odpornej pokerovej hre. Prepisujem, analyzujem, hľadám súvislosti. Pozorujem, pretože pravda sa poväčšine ukrýva v zamlčanom, nevypovedanom. Pretože niekedy stačí obyčajné podanie ruky, mdlý či pevný stisk dlane, aby sa tmavé okuliare a esá v rukáve stali bezvýznamnými.“

Michal Havran a Maroš Hečko: Kandidát – denníky z odpočúvania, Inaque.sk

debata chyba