Marek si v zrkadle hotelovej kúpeľne pozoroval vrásky nad nosom. Potom vybral z bakelitovej škatuľky jemnú zubnú špirálu a svedomito si čistil medzizubné priestory. Keď povyberal celodenné zvyšky vegetariánskych jedál, vzal kefku, nasypal na ňu japonský baklažánový prášok a trpezlivo si ich kefoval. „Tí lekári v reklamách zavádzajú. Zuby sa nemajú čistiť krúživými pohybmi, ale smerom od ďasien,“ komentoval viac-menej sám pre seba.
„A prečo nie krúživými?“ dorazila k nemu Janina otázka zo spálne. Má uši všade. „Pretože krúživými pohybmi sa odkrývajú korene zubov a vzniká paradentóza. Takým lekárom by som zobral diplom!“
„Prečo sa práve ty rozčuľuješ nad nezmyslami,“ vzdychla v durovej tónine, ktorú Marek za dvadsať rokov manželstva dôverne poznal. Neveštila nič dobré. „S ničím nie si spokojný, všetko ofrfleš.“
„Prosím ťa, sme na dovolenke, tak mi ju nekaz. Neviem, ako si prišla na to, že som rozčúlený, ale nebudem sa s tebou hádať.“ Zazdalo sa mu, že v jednej štrbine našiel nenápadnú špinku. „Podáš mi okuliare?“ zakričal na manželku, ktorá sa vedľa na vysokej posteli práve slastne prevrátila na druhú stranu. V zrkadle bolo vidieť časť postele, v ktorej Jana zaujala vyčkávaciu polohu.
„Nevieš si ich vziať sám?“ Bez slova, s kefkou trčiacou z úst, vošiel do izby, nahnevaným gestom vzal z nočného stolíka okuliare a fľochol na manželkin nahý zadok, ktorý vytŕčal spod paplóna. Nie je to zlé.
„Prepáč, drahý, ale sme na dovolenke, a keď si sa rozhodol chodiť do bazéna pred raňajkami, nič som nenamietala, no nechápem, prečo sa tam zberáš aj večer a cifruješ sa, akoby si šiel na rande!“ Rýchlo sa vrátil do kúpeľne a zvýšil obrátky krútenia kefkou. „Mala som pocit, že dnešný večer by mohol byť náš… Už tretí deň sa chystáme do francúzskej reštaurácie na romantickú večeru…Dala som si aj novú nočnú košieľku, ktorú si mi podaroval na Vianoce. Čo povieš…?“
„Je naozaj krásna… Zlatko, neboj, všetko bude. Proste som si povedal, že sa za ten týždeň dám trochu do poriadku. Doma sa vôbec nehýbeme. Kedy zasa budeme mať možnosť dosýta si zaplávať? Napokon by to nezaškodilo ani tebe.“
Posadila sa. „Skvelý nápad. Idem aj ja.“
No dokelu. V bazéne ma čaká Eva v jej neskutočne rajcovných bikinách. Od pondelka, ako sme sem prišli, sa s ňou stretávam v bazénovom komplexe, o čom ty nemáš ani šajnu. Keď sme sa dohovárali na dnes večer, pozrela na mňa takým pohľadom, že je to jasné.
„Nechcela si pozerať tú Ružovú ordináciu?“ spomenul si v nádeji.
„Isteže to budem pozerať, len sa mi zdalo, že si pri mojom návrhu trochu znervóznel… Koľko budeš v tom bazéne?“
„Najviac hodinku,“ odvetil s úľavou.
„A potom…?“ veľavýznamne naňho pozrela a on jej veľavýznamný pohľad opätoval.
Dočistil si zuby, vošiel do spálne a pri pomyslení, že o chvíľu uvidí Evu, manželku nežne pobozkal. „Jasné. Urobíme si krásny večer!“
Včera v sedacom bazéniku s nepriehľadnou, železitou vodou sa mu Eva pod vodou dotkla len tak, akoby nechtiac, prirodzenia. Bola to len sekunda, možno naozaj náhoda, ľahký záchvev teplej vody, ale jej záhadný úsmev mu vravel, že si to nenamýšľa. Bol marec, stmievalo sa už pred ôsmou a do zapadnutých častí veľkého bazénového komplexu svetlo z vysokých stĺpov umelého osvetlenia takmer nedopadalo. Naviac väčšina hostí mala na hlavách teplé pokrývky, keďže vzduch bol pod Tatrami mrazivý, takže sa veľmi nedalo spoznať, kto sa pod tou či onou čiapkou a ešte k tomu v opare z teplej vody skrýva, čo bolo výborné pre prípad, že by sa pri bazéne počas jeho súloženia s Evičkou objavila manželka. Predstavoval si, ako sa Eva tichučko chveje v jeho náručí, v teplej železitej vode pri Duchoňovej piesni Dievča z Budmeríc, ktorá takmer nepretržite znela z reproduktorov umiestnených na stĺpoch pokrytých inovaťou.
Prezeral si v zrkadle strnisko. Mal by som sa aj oholiť, veď ju budem bozkávať, ale holiť sa večer aj ráno by už bolo Jane fakt podozrivé. Zrazu sa objavila za ním. Bola nahá a aj menej skúsený chlap by spoznal, že je vzrušená. Pomaly obrátila Marka k sebe a pobozkala ho. Zdúpnel. Ak sa teraz pôjde milovať s manželkou, bude to najmenej pätnásť minút, ak si švihne, v najlepšom prípade desať a Evka ho čakať nebude. Dohovorili sa, že sa v bazéne stretnú o pol ôsmej, čo bude o päť minút. Ak by teraz pomiloval Janu, nemal by už síl na Evu.
Zlyhanie si za žiadnu cenu nemôže dovoliť. S Janou sa mi to už raz stalo, ale, našťastie, to bola len manželka. Citlivo, no s dostatočnou razanciou jej zložil ruku zo svojho ramena. Uvedomil si, aká je stále príťažlivá, bola však vždy k dispozícii, Eva nie. „Prepáč, ale neskôr bude bazén plný. O hodinu som späť a potom som len tvoj. Fakt.“
„Sľúbil si, že na dovolenke z postele nevylezieme,“ zosmutnela. Zdalo sa mu, že to nehrá a trochu ho jej smútok zamrzel.
„Áno, miláčik, to platí. Veď sme tu ešte len tri dni a dovolenka sa iba začína. Neboj,“ letmo jej dal bozk na líce.
Znechutená sa vrátila do postele. „Tak sa mi pri tom… plávaní veľmi neunav.“
Nasprejoval na seba Huga Bossa, ktorého dostal pod stromček od mladšej dcéry, vhupol do župana, schytil uterák a náhlil sa k dverám.
„Zabudol si si čiapku.“
„Ježišmária, ďakujem. Pá.“ Na chodbe si začal pískať, ale hneď prestal, aby ho nebodaj nezačula Jana, pretože zvyčajne si nepískal a mohlo by jej to byť podozrivé.
Posledná nevera
Adelke a Adele
Jozef Banáš zostavil knižku z niekoľkých starších poviedok ako Suliko, ktorú napísal roku 1984, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke a doplnil ich novými. Väčšinu príbehov zažil. Ten, ktorý mu rozprávala dcéra Adela, si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Práve jej túto knihu venoval. A aj tej druhej Adelke. „Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym… ba aj bezmocným zvieratkám,“ napísal Jozef Banáš.
Kniha Posledná nevera vyjde 5. júna 2012 v Ikare
