Všetci kráčame (letíme?) od úletov k odletom, ale každá cesta je iná. Alta Vášová mapuje tú svoju, umelecky ju ozvláštňuje, ale ponecháva jej pôvabnú obyčajnosť. „Pracuješ ako kamera: niekoľkokrát nanečisto, potom naostro,“ naznačuje sama sebe svoju metódu. A čitateľ sa rád pridá k jej kŕdľu, aby sledoval svet z vtáčej perspektívy. Vidí široký obzor, vidí detaily aj ich súvislosti. Alta Vášová sa stala kedysi populárnou vďaka muzikálu Neberte nám princeznú (napísala scenár).
Škála jej tvorby je však oveľa širšia. Píše prózu, píše pre deti, je filmová scenáristka a divadelná autorka. Z jej dielne pochádza napríklad Cyrano z predmestia či ikonický film Sladké hry minulého leta. Alta Vášová pracovala vždy v dobrých tímoch, ale predsa – najviac sa o nej dozvedáme z jej prozaických kníh, v ktorých sa prejavuje sólovo, iba sama za seba. Sú to väčšinou útle knihy, ktoré sú však doslova nabité – nie dejom, ale dianím. Alta Vášová sa neutieka k príbehom, pracuje rovno s autentickým materiálom, ktorý jej prináša každodennosť. Vyjadruje sa úsporne, ale hutne. Táto vyjadrovacia askéza je veľmi sympatická – vety sú jasné, nekomplikované a dávajú vyniknúť podstate aj zložitých javov. Čitateľ ich pochopí, hoci ide často o situácie vytrhnuté z kontextu. Pre čitateľa je to hravé dobrodružstvo, stáva sa ako keby spoluautorom textu.
Foto: Peter Procházka
Aj názvy dáva Vášová svojim knihám stručné a obsažné. Už v prvotine Zaznamenávanie neprávd (1970) naznačovala, kadiaľ sa bude uberať. Alta Vášová zaznamenáva všetko, čo sa okolo nej deje, presnejšie, čo z toho sa dotkne jej srdca a intelektu, čo jej stojí za zmienku a úvahu. Píše o tom, čo ju nadchne, nahnevá, rozcitlivie, čo chce – aj sebe – vysvetliť. Kniha sa dá čítať na „preskačku“, kdekoľvek človek uprie zrak, naďabí na niečo zaujímavé, čo ho vtiahne do dialógu s autorkou. Čitateľa robí svedkom svojho myslenia, cítenia, v rôznych situáciách, v súvislosti s rôznymi ľuďmi a javmi. Je príjemné byť v tomto prúde myslenia, absolútne intímnom. Byť kdesi pri dreni, či už ide o návštevu lekára, divadla, alebo predstáv o vesmíre.
Čítajte viac Alta Vášová: K muzikálu ma priviedol rozhlas
Skrátka, pri čítaní Odletov si prídu na svoje milovníci literatúry, ktorí v nej hľadajú hľadanie. Alta Vášová si kladie otázky o zmysle života – najmä toho vlastného – a odpovede nachádza v konaní okolia. V deji vystupuje rodina, deti, muž, priatelia, umelci, píše o mestách, krajinách, o umení, o chorobách, polemikách, o radosti, o smrti, o neznámych ľuďoch, o tom, čo zažívame a poznáme všetci. Jej však z toho komentovania obyčajných dní vychádza veľmi kultivovaný až sviatočný text, akési epištoly. Však často majú jednotlivé odseky podobu listu, či už konkrétnemu adresátovi, alebo píše autorka sama sebe.
Čítajte viac Kniha týždňa: Príbehy banálne i nezvyčajné
Napríklad: „Ahoj, sestrička, japonské záhrady, to by ma lákalo, nemajú trávu, len štrk – lenže náš Beny by ho labkami hádzal dole na chodník ľuďom na hlavu. A tie jazierka, mostíky, svetielka, kmene a velikánske kamene by aj tak boli nad moje sily, to by som nezvládla, no bavilo by ma prehrabávanie štrku. Nateraz sa pridávam skôr k tibetským mníchom s ich mandalami, ktoré sú nádherné a potom ich rozsypú. Tak skončili moje snahy kvôli kanalizácii mi to tu rozkopú od verandy až po plot…“ Táto ochutnávka z knihy Alty Vášovej ukazuje, aký je text rôznorodý, jedinečný a – pri všetkom filozofovaní – aj zábavný. V každom kúsku prózy Odlety ponúka niečo nové, neočakávané, dôverné, čo pôsobí dovedna ako clivý aj povzbudzujúci román: V odletoch je aj nádej, návraty.
