Foto: Artforum
Šváby aj mamuty
Hlavný hrdina je opäť Vincent – kto čítal Satori v Trenčíne, vie, že ide o mladého spisovateľa, Cabalovo alter ego. Sám Cabala je obdivovateľom magického realizmu a dej jeho predošlej knihy sa odohrával v Trenčíne, ktorý má staré centrum, no aj čínsku štvrť, kde žijú ľudia najrôznejších národností Ďalekého východu, obkolesujú ho mrakodrapy, v meste premáva metro a samotný Trenčín leží na brehoch Atlantiku. Aj v novinke sa spisovateľ ocitne v exotickom prostredí – tentoraz spisovateľ Vincent prichádza na sibírsku výskumnú stanicu Belyj krot. Jeho úlohou je priblížiť vedu bežným ľuďom.
Čítajte aj Keď v Trenčíne majú metro a mrakodrapy
Cabala aj tentoraz pustil fantáziu na špacír – počnúc e-mailom s pozvaním do mesta Tarakanovsk s upozornením, že „cestovné výdavky preplatí stanica Belyj krot (Biely krtko) len v prípade, že účastník absolvuje pobyt v plnom časovom rozsahu“. A tak Vincent putuje na Sibír z Jekaterinburgu cez Noriľsk a „potom ešte pár sto kilometrov ďalej, až do Tarakanovska“. Tarakan je po rusky šváb, a tak je toto miesto očividne výplodom fantázie. Napodiv okrem Vincenta lákavú ponuku písať o výskume permafrostu – večne zamrznutej pôdy – prijme už len španielsky spisovateľ, ktorý však nikdy nedorazí.
Vedci berú Vincentovu prítomnosť v tajomnej podzemnej stanici ako rozptýlenie a britský profesor Buttler začne Vincentovi vysvetľovať, že v Krtkovi je zamestnaných 320 ľudí z 15 krajín a ponúkne mu prehliadku vedeckých stanovíšť. Vincent potom na Facebooku hľadá stránku Tarakanovska a pri fotkách nájde lajk dievčaťa z Malých Karpát. Slovenku na ďalekej Sibíri mu už predtým spomínala sprievodkyňa Jelena.
Foto: Artforum
U Cabalu môže Trenčín ležať na brehoch Atlantiku, a tak veľmi neprekvapí, keď sa neskôr ukáže, že dievča z Malých Karpát sa volá Akbara. Lenže vtedy už Cabala chytil čitateľa na háčik – podivuhodný archeologický nález. Profesor Buttler totiž vykope na mínus 22. poschodí Bieleho krtka z ľadu truhlu s telom asi štvorročného chlapca. Skončí na psychiatrii, keď sa ukáže, že dieťa v truhle vyzerá presne ako Buttler v jeho veku. Sľubný začiatok, neskôr sa objaví čudesný starosta, ktorý čosi ukrýva za mestom. V knihe sa to hemží tajomnými postavami z praveku i súčasnosti, švábmi aj mamutmi a čitateľ si už pri čítaní názvov kapitol pripadá ako detektív.
Čítajte aj Anasoft litera: Najlepšie knihy napísali štyri ženy a jeden muž
Stratený v odkazoch
Mnohé totiž odkazujú, ako je Cabalovým zvykom, na literárne či filmové diela. A tak sa strieda Prvý kontakt s Krotkou, Besmi či Lolitou. Kapitola, kde Vincent s Akbarou sledujú nemenovaný starší film Nikitu Michalkova, sa volá Unavení mrazom, a ďalšia, kde v jednej vete poľský vedec Jerzy obsadí jednu z 12 stoličiek pre najvyššie vedenie a čestných členov stanice, sa volá – ako inak 12 stoličiek. Je tu však aj „Údený sleď udalostí“ či „Posledná kapitola“, ktorá je však v skutočnosti predposledná. V nej sa konečne druhýkrát objaví stručná zmienka o Jekaterinburgu.
Až v záverečnej kapitole Spakojnych snov objasní Vincent (čo čitateľ dávno tuší), že by do Ruska nikdy nešiel sám a na tak dlho, že jeho príbeh s Akbarou sa odohral úplne rovnako, ale inde. Že si vymyslel názov Jar v Jekaterinburgu, ku ktorému však nemal žiadny námet – no potom mu napadla scéna, kde v permafroste objavia starú truhlu. Pochopil vraj, že realitu musí vziať do vlastných rúk, presunúť ju niekam preč a trochu nakloniť. Mohla to byť vesmírna loď, no on zvolil Rusko, lebo odtiaľ mu Akbara písavala, keď bola na polročnom študijnom pobyte v Moskve. Vincent „chcel dosiahnuť, aby na vlastné oči videla koč, v ktorom sú zapriahnuté tri ozrutné šváby ťahajúce Velikuju Rus kamsi na Kolymu. Opraty drží v rukách mohutný starosta Gerasimov, ktorý za mestom stráži zabudnuté mamuty“.
Škoda, že mnohé sľubné nápady či zápletky sa rozplynú do stratena a čitateľ občas márne čaká na pointu.
