Foto: Artforum
Tento napísal už roku 1999, vydal ho najprv v Španielsku, potom vo Francúzsku a v ďalších krajinách, no český preklad nedovolil. Román sa šíril v amatérskych prekladoch po internete, oficiálne vychádza až teraz, naraz v Česku (pod názvom Nevědění v preklade Anny Kareninovej v nakladateľstve Atlantis) aj na Slovensku.
V románe Nevedomosť Milan Kundera spracoval tému, ktorá je mu možno najbližšia, hoci to nikdy nepriznával – život v odlúčenosti od vlasti. Vždy vystupoval ako suverénny autor, ktorý dokázal písať v cudzej reči (vo francúzštine) a presadiť sa v zahraničí. Má povesť rozhnevaného muža, ktorý viac soptí, než žiali, i keď v próze je skôr jemný. Jeho pozíciou už nič neotrasie, hoci pokusy sú – však do nízkych stromov hromy nebijú. Každý preklad jeho textov je udalosťou.
Foto: AFP / AFP / Profimedia
Tak je to aj v prípade Nevedomosti. Už sám názov je príťažlivý, lebo nevedomosť znamená prázdnotu a tá je tajomná. A prekvapujúco produktívna, lebo môže narobiť peknú galibu, spôsobovať bolesť. Nevedomosť má rôzne príčiny. Vzniká z ignorancie, ale v mladosti, kým sa človek rozhľadí, je aj prirodzená. Podľa Kunderu najdôležitejšie rozhodnutia prijímame vo veku neskúsenosti a nevedomosti a práve tie určujú náš život. Aj o tom je vychádzajúca kniha.
Čítajte aj Kniha roka 2020: Milan Kundera odhalil pupok. Cieli aj na Stalina
Ukazuje sa, že Kundera predsa len nebol až taký imúnny voči nostalgii, túžbe po domove, že o týchto pocitoch uvažoval. V románe sleduje príbeh Jozefa a Ireny, ktorí emigrovali z Československa v roku 1968 (do Francúzska a do Dánska) a po revolúcii sa vracajú do Prahy. Čo ich tam čaká?
Kundera rozpráva príbeh o láske a zabúdaní a zároveň sa esejisticky venuje téme nevedomosti. Skúma, z čoho pramení a aké má následky. Život v emigrácii prináša totiž určité vákuum v živote, v spomienkach, v skúsenosti. Človek už nezdieľa život so svojimi blízkymi, so svojimi rodákmi, a hoci ich neprestane mať rád, zaujímať sa o nich, vzťah je už oklieštený. Ochudobnený o tú všednosť, každodennú spoločnú skúsenosť. Každý sa napĺňa iným životom a z toho pramenia aj napätia. Napríklad medzi tými, ktorí ostali doma, a tými, ktorí emigrovali. V tomto smere má Kundera naozaj o čom písať.
Čítajte aj Spisovateľ Jan Novák: Kundera sa svojej komunistickej viery drží dodnes
Text sa začína obyčajným dialógom, čo nie je pre tohto autora typické, no vzápätí už rozvíja úvahy na tému smútku, zamýšľa sa nad slovom nostalgia, načiera do rôznych príbehov (mimo hlavného deja) o odchodoch a návratoch. Hoci má Milan Kundera už deväťdesiatdva rokov, jeho knihy vyvolávajú veľký ohlas. Hovorí sa o nich aj o ňom, názory sa rôznia, ale pozornosť, ktorá sa mu dostáva, je dnes už v umení vzácnosťou. Svedčí o tom, že sa dostal na Olymp a jeho meno sa nestratí v nevedomosti.
