Československé menové zlato s hmotnosťou takmer 45 ton začalo písať svoju históriu koncom 30. rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy ho násilne a bezprávne ukoristilo nacistické Nemecko.
Na sklonku druhej svetovej vojny v apríli 1945 ho objavila americká okupačná armáda v nemeckých soľných baniach v Merkers pri Aachene a takmer na 37 rokov sa stalo súčasťou hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov.
„Problematike československého menového zlata som sa venoval priebežne takmer 20 rokov, keďže som na ňu narazil pri štúdiu amerických dokumentov o povojnových československo-amerických vzťahoch v národnom archíve vo Washingtone. Jasne z nich vyplývalo, že osud československého menového zlata je úzko prepojený s československo-americkými vzťahmi počas celého obdobia studenej vojny. Dosiaľ túto otázku nikto v týchto súvislostiach nepreskúmal a nikto z Bratislavy či Prahy dosiaľ nesiahol ani po dokumentoch britsko-francúzsko-americkej Tripartitnej komisie pre reštitúciu menového zlata,“ povedal autor vedeckej publikácie, riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.
Čítajte viac Zlato namiesto peňazí
Medzi najzaujímavejšie pasáže 472-stránkovej publikácie, ktorá obsahuje archívne dokumenty z viacerých archívov a fondov v Českej republike a Spojených štátov, patria motivácie a stanoviská Kongresu USA pri rokovaniach s Prahou, ako aj samotný prevoz zlata cez Zürich vo februári 1982, ktoré majú podľa autora nádych takmer až politicko-diplomatického trileru.
„Publikácia je unikátna z hľadiska svojho rozsahu, hĺbky spracovania i výberu témy. Téma československo-amerického sporu o menové zlato po druhej svetovej vojne bola doposiaľ spracovávaná iba fragmentárne. Z tohto hľadiska ide o prvú prácu, ktorá sa danej téme venuje v takomto rozsahu,“ ocenil knihu politológ a historik Juraj Marušiak.
