Foto: Slovart
Užívajú si úlovky aj slasti
Autori opísali zháňanie a objavovanie unikátnych umeleckých kúskov, jednanie sa, zaujímavé situácie aj nástrahy. Postavy románu nadväzujú rôzne kontakty, často aj podozrivé, ale najmä si vychutnávajú čaro vášnivého zberateľstva. Či už je to v obchodoch s dobrou povesťou, v antikvariátoch, v súkromí, alebo na blších trhoch. Ľudia majú radi vzácne obrazy a antikvárne kúsky s príbehom a patinou. Všetky kúsky potešia oko, ale môžu znamenať tiež veľký zisk. Aj túto líniu Pregl a Pogelšek sledujú. Atmosféra rozprávania je však rozmarnejšia a uvoľnenejšia, ako býva pri podobných témach. Protagonisti vedia oceniť nielen krásu unikátneho úlovku, ale aj slasti života. A tak sa deň začína šampanským, voňajú cigarety, káva, sladko sa smejú krásne ženy. Skrátka, znalci umenia sú aj vychutnávači života. Zdalo by sa, že sa nemôžu pomýliť, no aj oni sa zamotajú s podvodníkom. V dnešnom svete sa tomu ťažko vyhnúť. Výroba falzifikátov je na vysokej úrovni a sieť predaja domyslená, podvodníci pôsobia dôveryhodne. (Tu je to napríklad aj diplomat.)
Čítajte viac Barbora Hrínová: Moji hrdinovia sú jednorožce, pretože sú iní
Podstatná časť Tajomstva stratenej galérie sa odohráva v Ľubľane či v Belehrade, ale prepojenia sú aj na Rakúsko, Nemecko, Austráliu a iné končiny. Príbeh pripomína tiež známeho galeristu Ericha Šlomoviča, ktorý pochádzal z Chorvátska. Ten sa poznal aj s francúzskym zberateľom Ambroisom Vollardom a stal sa jeho asistentom. Pred druhou svetovou vojnou Šlomovič časť Vollardových zbierok zaviezol do Juhoslávie, kde mali byť v bezpečí. Sám zberateľ sa stal však obeťou holokaustu a vzácna zbierka sa stratila pri zrážke vlakov na Silvestra roku 1944. Svet za dielami smútil, no po štyridsiatich rokoch sa vraj začali na trhu s výtvarným umením objavovať práve tieto obrazy. A to inšpirovalo aj autorov knihy.
Čítajte viac Recenzia: Domov majstrovsky kladie otázky
Zasvätení autori
Starší z nich Slavko Pregl (1945) je skúsený spisovateľ, autor asi päťdesiatich kníh, ktorý bol aj predsedom Spolku slovinských spisovateľov. V tomto prípade mu materiál na knihu poskytol mladší Leon Pegelšek (1963). Ten sa venuje antikvárnej činnosti, je kurátorom výstav a teraz aj galeristom. Spočiatku predával na blšom trhu v Ľubľane, takže obchod s umením pozná od piky. Neskôr založil populárnu galériu Anonymus, účinkoval v televíznej kulinárskej šou (odtiaľ asi tie „poživačné“ motívy v texte), stal sa celebritou a teraz vedie najstaršiu ľubľanskú Galériu Kos. Vo svete umenia a plagiátorov sa vyzná. Aj on si ale iste neraz kladie otázku: Je to originál alebo falzifikát? Položil ju aj v príbehu. Veď napríklad v malej dedinke vo Vojvodine žijú vraj majstri svojho remesla, čo vedia skvele kopírovať obrazy slávnych. A obchod ide.
