Foto: Inaque, 2021
A hoci ich životná dráha je rozdielna, všetky majú jedno spoločné: inú farbu pleti. Keď sa vnárame do životov jednotlivých hrdiniek, už nevidíme pred sebou černošku či miešanku a dokonca ani len dievča alebo ženu, ale a aj iné identity. Dosť na to, aby táto kniha otestovala hranice tolerancie. No je to príbeh predovšetkým o ľuďoch, akými sme všetci. Hlboký, dramatický, odvážny aj vtipný zároveň.
Hidžáb a voľná láska
Ľudia majú krátku pamäť a zabúdajú, že vlastne všetci v sebe máme africké gény, lenže tým, komu sa odrážajú na koži sa celkom inak žilo pred sto rokmi ako dnes. Lenže aj v konzervatívnej Británii vedia byť Afričania rovnako konzervatívni ako praví Briti. A aby to nebolo také jednoduché, už aj tak zložitý život môže ešte viac skomplikovať láska či ambície vo svojich rôznych podobách.
Mladá Waris hrdo nosí hidžáb s presvedčením, že „je šialené, aby ľudia boli takí sprostí a mysleli si, že jeden a pol miliardy moslimov myslí a koná rovnako“. Naučila sa odpapuľovať, keď jej niekto povie, že ona môže za to, že je bez práce, keď sa jej niekto opýta, či bude mať dohodnuté manželstvo, či pozná nejakého samovražedného atentátnika, alebo keď jej niekto povie, že zabije ju aj celú jej rodinu.
Dohodnuté manželstvo v 21. storočí však rodičia pripravili pre inú členku ich univerzitnej školskej bandy Nenet, ktorá s hidžábom nemá nič spoločné. „Najprv vzdorovala, kým jej nepohrozili, že ju vyhodia a predstava, že by si po výške mala hľadať prácu a zarábať si na seba ako ostatní, ju priviedla k rozumu.“ Ich tretia kamarátka Yazz je dieťaťom, ktoré splodila lesbická matka a homosexuálny otec. O svoju dcéru sa starajú striedavo, liberálne a so všetkou láskou a pozornosťou.
Čítajte aj Recenzia: Domov majstrovsky kladie otázky
O generáciu staršia Amma je dieťaťom 60. rokov, ktoré si v mladosti užívalo voľnú lásku. Keď sa nečakane otvorila možnosť legálne a zadarmo obývať dom, ktorý už dávnejšie sqartovali, nazvali ho Freedomia. „Marxisti sa dožadovali založenia ústredného výboru republiky. Hipíci navrhovali založiť komúnu a o všetko sa deliť. Environmentalisti chceli zakázať aerosóly, igelitky a dezodoranty. Vegetariáni chceli bezmäsitú politiku, vegáni ju žiadali rozšíriť na bezmliečnu. Radikálne feministky žiadali čisto ženské ubytovanie, lesbické radikálne feministky chceli mať priestory oddelené od nelesbických radikálnych feministiek a čierne lesbické radikálne feministky žiadali to isté pod podmienkou, že do ich priestorov sa zakáže vstup všetkým bielym akéhokoľvek rodu.“ Rovnako zložité je to s našou rôznorodosťou aj dnes, ako hádam uznáte. Ak sa pýtate na výsledok, všetkých napokon z domu vyhodil dedič pôvodného majiteľa a developeri.
Ammina priateľka Shirley je čierna učiteľka, ktorá si vzala do hlavy, že zachráni aspoň pár talentovaných detí, ktoré môžu mať lepšiu budúcnosť. Iná zas okúsi, že aj v lesbickom vzťahu možno zažiť domáce násilie.
Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Naničhodnica
Upratovačka s diplomom
Bummi z najstaršej generácie prisťahovalcov nevedela, že jej prvotriedny diplom z krajiny tretieho sveta nebude v jej novej krajine znamenať nič. Manžel s doktorátom robil zrazu taxikára a ona, matematička, upratovačku. Pre budúcnosť svojej dcéry však zapojila všetky schopnosti a keď to nestačilo, obetovala aj telo. Hattie má už 93 rokov a žije na farme, ktorú v roku 1806 založili jej predkovia. Manželovho brata ešte v Amerike zlynčovali, ona tiež v mladosti prišla o blízkeho človeka a dnes sa rozhodla odkázať farmu pravnučke, jej partnerke a ľuďom, ktorí možno potrebujú nájsť pre seba kúsok miesta na zemi. Dejová línia sa tak uzatvára v čase a mieste. Všeľudský príbeh sa citlivo, otvorene a s nadhľadom dotýka tém od rasizmu cez feminizmus a ľudí LGBTQI+ a búra nejedno tabu. Napokon prinesie pocit, že všetci máme jednu DNA.
