Kniha týždňa: Šesť cudzincov

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť.

09.01.2022 06:00
debata
Marek Vadas: Šesť cudzincov Foto: KK Bagala
kniha sest cudzincov Marek Vadaas Marek Vadas: Šesť cudzincov

Aj táto poľutovaniahodná udalosť by sa mohla stať kdekoľvek. Miesto nie je dôležité. Faktom je, že najnovšia kniha Marka Vadasa vychádza z historickej skutočnosti: v roku 1928 sa v malom mestečku či obci na západnom Slovensku, ktorú autor nazýva iniciálkou P., udiala hromadná vražda. Zahynulo pri nej šesť ľudí, jeden muž, štyri ženy a malé dieťaťa, dievčatko. Niektorí boli zastrelení, niektorých zabili zvlášť brutálnym spôsobom. Nikto z páchateľov nedostal za vraždy skutočný trest, odsedeli si nanajvýš dva roky. Kto boli tí páchatelia? Celkom obyčajní ľudia, miestni obyvatelia. A kto boli ich obete? Celkom obyčajní ľudia, miestni obyvatelia. Ibaže Rómovia.

Dym stúpa

Marek Vadas nás vo svojej najnovšej knihe Šesť cudzincov vovedie do zvláštneho sveta „za dverami“, do sveta myšlienok a pocitov aktérov tejto tragickej udalosti. Knihu koncipoval tak, že jednotlivé kapitoly akoby tvorili samostatné príbehy, ktoré však spája jedna temná a nanajvýš skutočná udalosť. Ich hrdinami a hrdinkami sú buď samotní páchatelia, alebo svedkovia (ne)ľudského besnenia. Spoznávame ich životné príbehy, ktoré v jednu tmavú noc vyústia až tam, kde sme nechceli byť, ale sme: zoči-voči vlastnému zverstvu.

Na začiatku sa zoznámime s dospievajúcim chlapcom, ktorý sa zaľúbi do rómskej ženy, potom spoznáme aj jeho matku aj otca, spolužiaka a jeho strýka, miestneho krčmára z hostinca U leva, aj „spisovateľa“, ktorý tam vysedáva a dáva ľuďom rady do života. Osudy, príkoria, nenaplnené túžby, vlastná neschopnosť a frustrácia, všetko sa zlieva do jedného hrnca, v ktorom to začína nebezpečne vrieť.

Kto je teda tých šesť cudzincov z názvu knihy, je jasné hneď z úvodného slova: je to šesť nevinných obetí ľudského besnenia

Marek Vadas pracuje s fikciou a sem-tam sa objavia aj celkom absurdné či mystické motívy ako anjel strážny, ktorý v krčme diktuje knihu o zmysle života, alebo ruka z mŕtvoly v detskom kočíku, či celá záhadná kapitola nazvaná Nedorozumenie. Aby nedošlo k nedorozumeniu: táto kniha nie je žiadny dokument. Je to čiste pocitové spracovanie témy, ktorú autor jednoducho nemohol vytesniť. To však neznamená, že nie je pravdivá, a to hneď z viacerých hľadísk. Dotýkala sa nás najmä v časoch narastajúcej agresivity, spisovateľ sa s ňou jednoducho musel vysporiadať. A ozajstný spisovateľ, kým „položí slovo na papier“, zisťuje a pátra, ako to bolo a prečo.

vik52 kniha radosti a dni Čítajte aj Čakajú nás Radosti a dni

Pred zrkadlom

Poviedka nazvaná Pred zrkadlom sceľuje jednotlivé časti knižky, ale nie bolesť, ktorú vyvolá. V rozhovore s krčmárom akoby sme stúpali po ostrých črepoch rozbitého skla – najskôr je to zrkadlo, v ktorom sa nechceme vidieť.

„Naši ľudia nie sú na násilnosti stavaní. Nie som si istý, či vám to hovorím ako obžalobu, alebo obhajobu, ale my sme si nikdy nevyskakovali. Vždy to tu mal pod palcom alebo na nás dozeral ktosi iný, Maďar, Rakúšan, Čech alebo Rus a my sme držali hubu a krok, dívali sa spoza záclon do ulíc…Ťažko sa pustiť do vraždenia, keď ste väzňom. Trúfame si len na Židov a Rómov, súvisí to s našimi možnosťami…“ objasňuje krčmár v meste P.

Zo sveta nič nezmizne len tak. Minulosť začne presakovať

Kto je teda tých šesť cudzincov z názvu knihy, je jasné hneď z úvodného slova: je to šesť nevinných obetí ľudského besnenia. Stali sa obeťami, lebo boli iní. Zaplatili životom, aj keď nič nedlhovali. Možností, kde sa v tejto knihe dá poraniť, je viac – nenaplnená láska, beznádejný vzťah otca so synom, ponižovanie, neláskavosť, vlastné zahnívanie. A čo je najhoršie, nič z toho nevymizlo.

„No zo sveta nič nezmizne len tak. Minulosť začne presakovať, napĺňa vzduch drobnými kvapkami napätia, energia stúpa zo zeme. Dlhé roky nespojní a neudobrení duchovia hrozili stále zrozumiteľnejšie. Dávne sily opäť vyniesli na svet niečo dusivé, čo nás zahalilo. Dýchalo sa ťažko…“

Kde niet motívu, niet ani páchateľa, hovorí krčmár. Lenže my už vieme, že na to, aby sa stalo, čo sa stať nemá, motív netreba. Stačí malé „nedorozumenie“.

Čo sa presne stalo a kde presne to bolo, to si ľahko „vygúglite“. Pogrom v Pobedime z roku 1928 dodnes nepripomína žiaden pomník ani pamätná tabuľa. A také ticho neveští nič dobré..

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #knižné tipy