Napriek tomu, že písal prózu, využíval jazykové prostriedky, ktoré majú bližšie k lyrike. Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve línie – lyricko-baladickú reprezentujú diela Malka a Nevesta hôľ a epickú zase charakterizuje román Život bez konca.
V jeho vrcholných prózach sa stáva centrom diania príroda, kde človeka ovládajú pudy a túžby. Sny sa prelínajú s realitou a príbehom vládne tajomno až mystika. František Švantner inšpirovaný velikánmi akými boli Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe si v slovenskej literatúre vydobyl svojím talentom osobité miesto. Od narodenia slovenského spisovateľa Františka Švantnera uplynie v sobotu 29. januára) 110 rokov.
Čítajte viac Dokončujú dobový čiernobiely film Fašiangy
František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Mýte pod Ďumbierom do robotníckej rodiny. Študoval na meštianskej škole v Podbrezovej, potom na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, kde sa vzdelával v rokoch 1928–33. Ako učiteľ pôsobil v Mýte pod Ďumbierom, následne v Podbrezovej a Novej Bani. V rokoch 1947–50 bol štipendistom Matice slovenskej a učiteľskú dráhu zavŕšil ako riaditeľ školy v Hronove.
Jeho prvým publikovaným literárnym debutom bola expresionistická poviedka Výpoveď (1933) uverejnená v časopise Svojeť. V roku 1942 sa predstavil ôsmimi novelami, ktoré vyšli v zbierke pod názvom Malka prepojenými jednotnou témou smrti a horského prostredia okolia Brezna.
Švantner sa v období, kedy tieto jednotlivé diela vznikali, oboznámil s tvorbou autora temnej literatúry, ktorým bol Edgar Allan Poe. Švantnera pravdepodobne americký spisovateľ 19. storočia podnietil k vytvoreniu príbehov plných napätia na hrane života a smrti, v ktorých často dominuje vražda. Prírodné úkazy v týchto prózach vstupujú do života postáv a ovplyvňujú ich konanie, dej je situovaný v odľahlých miestach ďaleko od civilizácie a prevažuje v ňom mytologické a rozprávkové usporiadanie sveta. Na motívy jednej z noviel – Malka nakrútil v roku 1968 Martin Ťapák rovnomenný film. V balade o vzťahu dvoch mladých ľudí a ich vášňach vystúpili v hlavných úlohách Bronislav Križan a Mária Poliščoková.
Vrcholným dielom slovenského naturizmu je románová novela Nevesta hôľ. V knihe, ktorá vyšla v roku 1946, opäť prevláda nespútanosť prírody, archaicko-mýtický svet a nechýbajú tu ani erotické motívy a živelnosť postáv. Na pozadí príbehu o hájnikovi Liborovi, ktorý márne túži po divokej a tajomnej Zune zrastenej s horami, autor vzdáva hold prírode a mladosti. Hlavný hrdina sa v závere rozhodne zanechať prostredie hôľ a vráti sa späť k ľuďom. Dielo vo vtedajšej dobe nebolo priaznivo prijaté, no neskôr sa stalo predlohou pre film Martina Ťapáka z roku 1971, v ktorom si zahrali Milan Kňažko, Július Pántik a Mária de Riggová.
Foto: Martin Geišberg
Pod vplyvom kritiky Švantner upustil od svojich plánov napísať ďalší román z horského prostredia. Reakciou na druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie je zbierka próz Dáma, ktorá vyšla v roku 1966, až po smrti spisovateľa.
Najrozsiahlejším dielom Švantnera je román Život bez konca, v ktorom podáva obraz spoločnosti v rokoch 1894 – 1934. Próza mapuje detstvo, dospievanie a dospelosť Paulíny, ktorá sa aj kvôli nevydareným manželstvám ocitne v ťažkých životných krízach. Toto dielo nestihlo prejsť autorovou redakčnou úpravou, pretože krátko po jeho dopísaní zomrel. Kniha Život bez konca prvýkrát vyšla až v roku 1956 a bola námetom pre seriál s rovnakým názvom pod režisérskym vedením Miloslava Luthera. Hlavnú postavu si v seriáli z roku 1982 zahrala česká herečka Jana Krausová.
František Švantner zomrel 13. októbra 1950 vo veku 38 rokov po operácii mozgového nádoru v Prahe.
