Na rozlúčku s Radkom Pytlíkom, spievajúcim haškológom

Venoval sa hlavne životu a dielu Jaroslava Haška a jeho Osudom dobrého vojaka Švejka. Mimoriadnu pozornosť venoval aj pobytom Jaroslava Haška na Slovensku. Jeho kniha Túlavé húsa vyšla v roku 1983 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v preklade Magdy Hamadovej.

Kedykoľvek si spomeniem na Radka Pytlíka, vždy sa mi živo vynorí z pamäti, ako sedí za klavírom, ako na ňom hrá, hlavu má pritom pootočenú k publiku, jeho oči sa usmievajú a ústa spievajú… Je to spomienka na jeho bratislavskú besedu o Jaroslavovi Haškovi a o knihe Toulavé house, ktorú Radko o Haškovi napísal.

Čítajte viac Zuzana Fialová režíruje Krásu nevídanú: Dievčatá, sme v tom spolu

Bolo to dávno, o rok to bude 40 rokov. V Bratislave sme vtedy, v roku 1983, založili Kruh priateľov českej kultúry. A keďže som v tom čase redaktorčil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v mojej redakcii – a zhodou okolností tiež v roku 1983 – vyšlo Radkovo Túlavé húsa, bolo aj to Túlavé húsa a beseda s jeho autorom jednou z prvých, ak nie celkom prvou akciou Kruhu priateľov českej kultúry. Pamätníci vedia, ako užitočne si vtedy česká a slovenská kultúra vypomáhali takýmito akciami.

Získavali tak nielen širšie pole pôsobnosti, ale aj pocit väčšej slobody. Hoci to nebola sloboda bezmedzná a hoci ani tá doba nežije v spomienkach svojich pamätníkov ako doba bezstarostná. Ale aj v takej dobe žili a tvorili ľudia, z ktorých vyžaroval pocit vnútornej slobody, a kto sa s nimi stretol, zabudol na okamih na starosti s vonkajšími mantinelmi.

Pre mňa bolo takým okamihom aj to prvé stretnutie s Radkom Pytlíkom. Vedel som už, ako dobre vie o Haškovi písať, no aký nový to bol zážitok, keď najlepší český haškológ o Haškovi aj rozprával, keď ako z rukáva sypal mená krčiem, ktoré Hašek vymetal, a keď autenticitu svojho rozprávania ešte umocnil tým, že si sadol za klavír a spieval piesne, ktoré sa za Haškovho života spievali v tých krčmách!

Čítajte viac Koloratúrna sopranistka Ľubica Vargicová: Violetta je moja osudová rola

V Radkovej duši si dobre rozumel vedec s umelcom, a tak si neprotirečilo ani to, že to, čo robil, bolo vážne a zároveň veselé… No zrazu tu Radko Pytlík nie je a je tu smutný okamih rozlúčky s ním. Hoci aj v tomto okamihu vidím v duchu jeho šibalsky sa usmievajúce oči a počujem jeho spev.

Aj ja sa teda rozlúčim s Tebou, milý Radko, piesňou. Určite ju poznáš. Napísal som jej text po česky do filmu Anděl Pána 2, zhudobnil ho Ondřej Brzobohatý, a spieva ju v tom filme Tvoj syn Vojta Dyk.