Božena Plocháňová za desaťročia svojej tvorby nakreslila svet zaplnený činorodými postavičkami. Skoro ako Bruegel, len tí jej človiečikovia sú oveľa jednoduchší, našskejší a majú často banálne problémy. Hneď ich však spoznávame – malé nosíky, okrúhle tváre, okrúhle očká, ženy prsnaté, muži často v pokrčenom saku… Hriešni a naivní ľudkovia. Sú to kresby pro domo, rozumieme im. Plocháňovej obrázky vyvolávajú mnohé úsmevné spomienky. Na situácie z reálneho života alebo na literárne príbehy.
Foto: Mladé letá
Láskavý humor
Božena Plocháňová mala veľký zmysel pre humor, ale bol to humor láskavý, zameriaval sa na ľudské slabosti. Ostne v jej satirických kresbách boli, ale samotný obrázok prinášal najmä potešenie. Keď si dnes divák pozrie jej kresby na výstave, uvedomí si, že nešlo o žiadnu ostrú satiru, že námety boli často prostoduché, podenkové, ale kresbičky obsahovali taký vtip a pôvab, že pôsobia stále.
Čítajte viac Božena Plocháňová nakreslila Danku a Janku, Opice z našej police i karikatúry do Roháča
Čitatelia obľubovali najmä kreslené seriály, ktoré pokračovali v domáckom tóne, tvárili sa nevinne, ale priebežne pranierovali. Príbehy si žili svojím životom a ich autori mali takú popularitu, že si mohli dovoliť stále do niečoho vŕtať, hoci aj cez tzv. komunálnu kritiku. Panoval tam zdravý rozum a to čitatelia vítali.
Keď sa dnes pozeráme na Plocháňovej kresby, nachádzame tam práve túto autorskú suverenitu, silu osobnosti, ktorá bola vlastná aj ďalším redaktorom tohto časopisu a umožňovala, že Roháč si zachovával úroveň (pracovala tam aj Klára Jarunková, Tomáš Janovic, Peter Petiška atď.) Božena Plocháňová však kreslila nielen do Roháča, bola aj obľúbenou ilustrátorkou kníh, a tak na výstave v Danubiane ožívajú jej slávne ilustrácie k príbehom Márie Ďuríčkovej, Kristy Bendovej, Eleny Čepčekovej či Hany Ponickej. Tieto tituly sú stále živé, ľudia dôverne poznajú Štoplíka, Jožka Pletka, Danku a Janku, alebo Opice z našej police. Dá sa teda predpokladať, že je výstava zaujímavá pre deti aj pre pamätníkov.
Naša prvá karikaturistka
Božena Plocháňová sa narodila v Prahe 2. januára 1929. Vyštudovala Štátnu grafickú školu, kde sa zoznámila so svojím prvým manželom Antonom Hajdučíkom. S ním po škole prišla na Slovensko a začala sa živiť tancom (bola baletka), a to rovno v Slovenskom národnom divadle. Cez manžela sa však zoznámila s výtvarníkom Štefanom Bednárom, otcom spisovateľa Vlada Bednára, šéfredaktorom Roháča.
Bolo to v roku 1952 a od tých čias pracovala Božena Plocháňová v Roháči štyridsať rokov a získala si postavenie prvej ženy, karikaturistky na Slovensku. Bola to šťastná náhoda, že sa dostala do Roháča a mohla vytvoriť svet milých nezbedných a neprispôsobivých ľudí. Malo to psychologický význam a aj dnes ten pohľad teší.
Výstava vnukne myšlienku, že kresby výtvarníkov z Roháča budú môcť v pokojnejších časoch poslúžiť aj po etnologickej stránke a veľa z diania v spoločnosti objasniť. V kresbách Plocháňovej (a aj iných glosátorov všedného dňa) sú rôzne podrobnosti z vtedajšieho života, reakcie na dianie, nálady, zvyky, ktoré sa slovom ani vyjadriť nedajú. Napríklad móda, jedlo, nábytok, život v meste i na vidieku. Karikaturisti veľmi verne a jednoducho zaznamenávali vtedajší svet. Na výstave Boženy Plocháňovej teda aj táto pridaná hodnota zvyšuje účinok expozície.
Čítajte viac Zomrela jedna z prvých profesionálnych karikaturistiek
Nad tvorbou karikaturistky sa dá zamýšľať v rôznych smeroch. Bill a Mary boli pôvodne postavičky z „divokého západu“, mali asi kritizovať Západ, ale postupne sa presunuli na Slovensko a žili našimi problémami. V ich menách je vlastne aj stopa po tom, že americké westerny (a vôbec kultúra) mali u nás vždy veľa sympatizantov a mladí ľudia si americké prezývky naozaj často dávali. Aj v tomto komikse sa skrátka zrkadlí nadhľad, ľudskosť a stredoeurópske kultúrne sebavedomie, ktoré vždy stavalo na zdravom rozume. Výstava Boženy Plocháňovej to pripomenie a diváka aj tým osvieži.
