Kniha týždňa: Apokalypsa nehrozí

V dnešnej dobe sme hádam všetci aspoň trocha "zelení" (azda okrem Donalda Trumpa), a tak nás prirodzene zaujíma osud našej planéty. V knihe ekologického aktivistu Michaela Schellenbergera, ktorý sa tridsať rokov venuje životnému prostrediu, sa však dozvieme šokujúcu správu: žiadna apokalypsa nám ani planéte nehrozí. Environmentálny alarmizmus nám ubližuje.

05.02.2022 05:00
debata
Michael Schellenberger: Apokalypsa nehrozí Foto: Tatran, 2022
kniha apokalypsa nehrozi Michael Schellenberger: Apokalypsa nehrozí

„Mnohé informácie, ktoré sa dnes verejnosť dozvedá o životnom prostredí a podnebí, nie sú pravdivé. Preháňania, alarmizmu a extrémizmu už bolo dosť. Miesto vyplakávania potrebujeme pozitívnu, humanistickú a racionálnu ekológiu,“ píše Schellenberger.

Michael Schellenberger klimatické zmeny nepopiera, no ponúka informácie, založené na vedeckom základe, súvislosti a nadhľad

Namiesto strašenia rozum

V situácii, keď mnohí ľudia považujú zásadné, no riešiteľné ekologické problémy za príznak konca sveta, niektorí dokonca usúdili, že si požijú najviac tak desať rokov, kým sa na Zemi udejú nezvratné zmeny a zomrú miliardy ľudí – ako tvrdia radikálni ekologickí aktivisti, pripomína autor. Hoci slovenskému čitateľovi môže byť takáto „ekologická hystéria“ cudzia, určite prináša nový pohľad na klimatické zmeny ako sme zvyknutí.

Podľa prieskumu v Británii z roku 2020, ktorý Schellenberger cituje, máva každé piate dieťa nočné mory o klimatickej zmene. Celebrity ako Leonardo DiCaprio, Madonna či Ronaldo, ktorí majú na sociálnych sieťach milióny sledovateľov, zdieľajú fotografie z požiarov v amazonských dažďových pralesoch s komentárom: pre klimatické zmeny sa nám tu nekontrolovateľne šíria požiare, ale netušia, že zábery sú z iného miesta alebo staré tridsať rokov. O tom, ako skutočne vplývajú klimatické zmeny na vznik požiarov, nemajú ani poňatia.

Pavol Matejovič, klimatológ Čítajte aj Klimatológ Matejovič: Život, ako ho poznáme, môže prestať existovať

Michael Schellenberger klimatické zmeny nepopiera, no ponúka to, čo dnes najviac potrebujeme: presné informácie, založené na vedeckom základe, súvislosti a nadhľad. „Neexistujú vedecké dôkazy, že by konkrétny klimatický bod zlomu mohol nastať pravdepodobnejšie ako iné potenciálne katastrofické udalosti ovplyvňujúce osud našej planéty, napríklad dopad asteroidu, výbuch supervulkánu alebo pandémia smrtiaceho vírusu,“ tvrdí.

Schellenberger sa odvoláva na zistenia Medzivládneho panela o zmene klímy (IPPC) pri OSN, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) aj ďalšie vedecké poznatky a konfrontuje ich s niekoľkými mýtami o životnom prostredí. Vyvracia napríklad, že Amazonský dažďový prales sú „zelené pľúca planéty“ – produkuje veľa kyslíka, ale zhruba rovnaké množstvo aj spotrebuje, takže sa v ňom neukladá 25 % CO2, ako tvrdia aktivisti.

V globálnom meradle, ako dodáva, sme za posledných 35 rokov na zemi zasadili viac stromov, ako vyrúbali a rastú nečakane rýchlo – paradoxne – aj vďaka vyššiemu počtu teplých dní a vyššej koncentrácii CO2. „V žiadnom prípade nechcem naznačiť, že zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov a klimatické zmeny nie sú pre ľudstvo rizikom. Nie všetky dosahy budú mať však na prírodu a ľudí len negatívne dôsledky,“ podotýka.

Jadrová bomba / Atómová bomba / Čítajte aj Svet je podľa apokalyptických hodín stále 100 sekúnd pred zničením

Jedla bude dosť, miliardy nezomrú

„Tvrdenia o budúcom nedostatku potravín popierajú zistenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, že výnosy plodín budú čoraz vyššie, a to aj pri rôznych scenároch vývoja klimatických zmien,“ uvádza Schellenberger. Viac než klimatické zmeny ovplyvní poľnohospodárstvo dostupnosť hnojív, zavlažovania a mechanizácie – teda chudoba, podotýka ekologický aktivista.

Poukazuje pritom na súčasný „ekologický kolonializmus“, ktorý bráni krajinám ako Brazília odlesňovať a odporúča im „drobné hospodárenie“, hoci európske krajiny si svoje územie odlesnili už dávno a vďaka intenzifikácii tu pôdohospodárstvo dosahuje čoraz vyššie výnosy. Obdobne vidí aj problém s odpadom v oceánoch v odpadovom hospodárstve rozvojových krajín – teda v chudobe.

Sociálno-ekonomické podmienky majú omnoho zásadnejší vplyv ako zmeny klímy aj v iných otázkach. „Najdôležitejším faktorom predikujúcim vznik ozbrojených konfliktov je nízka úroveň HDP,“ cituje vedcov z Peace Research Institute (Ústav pre výskum mieru) v Osle.

Kniha Apokalypsa nehrozí otvára mnohé environmentálne témy ako výroba energií, plastové odpady, lesné požiare či využívanie pôdy, nachádza súvislosti medzi ekológiou, ekonomikou a politikou a prináša iný pohľad na klimatickú krízu.

„Tých, čo veria, že klimatické zmeny môžu spôsobiť smrť miliardám ľudí a kolaps civilizácií, asi prekvapí, že Medzivládny panel o zmene klímy pri OSN v žiadnej zo svojich správ nespomína jediný takýto apokalyptický scenár,“ uvádza Schellenberger.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #knižné tipy