Pred 100 rokmi sa narodil Jan Skácel

Básnik Jan Skácel bol úzko spätý s Južnou Moravou, ktorá bola jeho rodným krajom. Jeho životný príbeh je plný dramatických momentov. Autor, ktorý počas normalizácie nemohol publikovať, sa už nedožil návratu slobody. Neľahký osud sa pretavil do úprimnosti a autentickosti Skácelovej básnickej výpovede.

07.02.2022 06:00
jan skacel Foto:
Básnik Jan Skácel.
debata
Vypočujte si básne Jana Skácela

Jan Skácel sa narodil 7. februára 1922 v obci Vnorovy neďaleko mestečka Strážnice. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Břeclavi. Keď počas protektorátu zabrali pohraničné oblasti Nemci, rodina sa presťahovala do Brna. Skácel pokračoval v gymnaziálnom štúdiu v Brne, v časti Královo Pole, kde tiež v roku 1941 úspešne zmaturoval. Krátko pracoval ako uvádzač v kine. Už v roku 1938 publikoval v študentskom časopise. Počas 2. svetovej vojny bol totálne nasadený v Rakúsku. Po vojne študoval češtinu na Masarykovej univerzite v Brne.

Podobne ako ďalší členovia rodiny vstúpil z presvedčenia do komunistickej strany, no napokon ho z nej vylúčili v roku 1969 okrem iného pre jeho nesúhlas so sovietskou inváziou. „Som komunista, a to mi v strane spôsobuje značné problémy,“ komentoval svoje politické presvedčenie.

Od roku 1948 pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky brnianskych novín Rovnost, v roku 1952 odišiel a krátky čas sa živil ako robotník. V roku 1953 sa stalo jeho pôsobiskom literárno-dramatické oddelenie brnianskeho rozhlasu. V rokoch 1963 1969 bol šéfredaktorom významného literárneho časopisu Host do domu.

Bohumil Hrabal Spisy 1. Lyrika Čítajte aj Bohumil Hrabal: Spisy 1. Lyrika

Poézii, publicistike a písaniu pre rozhlas sa intenzívne venoval v povojnovom období. Jeho knižným debutom bola zbierka básní Kolik příležitostí má růže z roku 1957. Nasledovali zbierky Co zbylo z anděla (1960) a Hodina mezi psem a vlkem (1962). Kniha Jedenáctý bílý kůň (1964, 1966) predstavuje súbor textov písaných pre rozhlas aj pre časopis Host. Významnou je Skácelova zbierka Smuténka (1965). Z básne Přísloví pochádzajú verše: „A nepřijde-li trest hned vzápětí / musíš si vinu odžít životem. / A nikdo neodčiní čin.“ Ešte v roku 1968 mu vyšla zbierka Metličky, potom nastáva vynútená pauza.

V roku 1969 bol Jan Skácel vylúčený z komunistickej strany, zbavili ho funkcie šéfredaktora a časopis Host neskôr pod politickým tlakom zanikol. Skácel sa venoval výlučne literatúre, nemohol však publikovať až do roku 1981. V tomto období básnikove diela vychádzali v zahraničí, či ako samizdat.

Listove tajomstva II. Jozef Mihalkovic Čítajte aj O básnikovi a esejistovi Jozefovi Mihalkovičovi

V roku 1981 mu opäť doma a oficiálne vyšla zbierka Dávné proso, po nej nasledovali knihy Naděje s bukovými křídly (1983), Odlévání do ztraceného vosku (1984) a Kdo pije potmě víno (1988). Skácel sa venoval aj tvorbe pre deti, napríklad v knižkách Kam odešly laně (1985) a Proč ten ptáček z větve nespadne (1988). Spolupracoval s divadlami v Brne i Prahe.

Ešte v roku 1989 získal dve významné ocenenia v zahraničí: Petrarcovu cenu v Taliansku, a cenu literárneho festivalu v slovinskej Vilenici. Pľúcnej chorobe podľahol 7. novembra 1989 len desať dní pred začiatkom zmien, ktoré priniesla Nežná revolúcia.

Sonet o lásce a modrém portugalu

Posmrtne mu vyšla básnická zbierka A znovu láska (1991), a tiež súbor próz Třináctý černý kůň (1993). Takisto až posmrtne bol ocenený vo svojej domovine, v roku 1992 Zlatou plaketou za zásluhy o rozvoj Juhomoravského kraja a v roku 2002 sa stal in memoriam čestným občanom Brna, kde je básnik aj pochovaný. Jeho životnú filozofiu pripomínajú slová: „Lety jsem zmoudřel. Co je moudrost nevím.“

Dokument o Janovi Skácelovi
debata chyba
Viac na túto tému: #Jan Skácel
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy