V skutočnosti je to príbeh o tom, ako si nevedomky z generácie na generáciu odovzdávame svoje „prekliatie“, o tom, ako nás poznačí vlastné detstvo, rodina, zázemie.
Posadnutosť
Hrdinkou tohto príbehu je mladá Slovenka Kristína, ktorá nasleduje svojho talianskeho manžela najprv do Bruselu a potom do Turína. On tam má svoju prácu, ona ich spoločné deti.
On je zavalený prácou, ona je sama v cudzom meste a odrazu to príde – stretne muža, pri ktorom stráca všetky zábrany. Iba on v nej vie rozpútať vášeň, akú ešte nepoznala, hoci v jasných chvíľach to aj ona vidí skôr ako posadnutosť.
„Nič v sexe sa mi nezdalo hriechom. Jediným hriechom sa mi vždy zdal len podvod,“ hovorí Kristína. Starostlivá matka dvoch detí sa tak nečakane zmení na sexom posadnutú diablicu, zatiaľ čo jej synovia musia čeliť vážnym problémom.
Starší Manu má už dvanásť a v novom meste sa necíti dobre, nevie si nájsť priateľov a v pubertálnom veku sa, pochopiteľne, vzďaľuje aj rodičom. Mladší Alessio je precitlivený a jeho fantázia mu vie spôsobiť veľké úzkosti.
Čítajte viac Ivana Dobrakovová: Fascinujú ma chorobné stavy mysle
Doteraz tvorili takmer celý jej svet a odrazu sú veci inak. Nedokonalá matka sa nevie na svoje deti sústrediť, nevie im vyjsť v ústrety, nevie im byť oporou, keď by ju veľmi potrebovali.
Lenže – čo to má spoločné s neverou? Ako sa ukazuje, ani Kristínina kamarátka Olga, ktorá ako hlboko veriaca na neveru ani len nepomyslí, starostlivosť o svoje deti nezvláda, hoci v celkom inom zmysle. Neprítomní či zle fungujúci otcovia a chybujúce matky – ako veľmi vedia rodičia poznačiť životy svojich detí! Aj keď ich chcú akokoľvek chrániť, pred sebou ich predsa neuchránia, voči rodičom sú deti bezmocné. To najhoršie zlo však číha tam, kde by ste ho nečakali.
Sex, strach a výčitky
V Kristíninom príbehu sa objaví viacero motívov: netolerancia, násilie, ponižovanie, xenofóbia, mačizmus. Hlavnou líniou je intímna spoveď hlavnej hrdinky, ktorá má, zdá sa, na začiatku vo veciach jasno. Triezvo a pritom citlivo vníma problémy svojej kamarátky aj svojich detí, má ďaleko od čierno-bieleho videnia sveta, vie byť trpezlivá aj tolerantná.
Kristína však objavuje svoju nepoznanú stránku a čoraz viac sa ponára do kolotoča zvrátených sexuálnych hier, výčitiek a strachu. Bojí sa o svoju rodinu a bojí sa, že stratí svojho milenca, keď sa to prevalí. A že sa to raz prevalí, je viac než isté, ona je o tom presvedčená a čitateľ tiež. V meste, ktoré ju väzní, zažíva tie najslastnejšie, ale aj strašné chvíle, mozog jej vypaľuje horúce slnko, mala by odísť, ale nemôže. To, pred čím utekáme, neraz znova hľadáme. Je to predsa niečo, čo už dobre poznáme a nech nám to akokoľvek ubližuje, chceme to späť, za každú cenu a bez ohľadu na následky. Rozuzlenie príde celkom nečakane a v podobe nie celkom obvyklej, priam šokujúcej.
Foto: Peter Procházka
Ivana Dobrakovová vydáva knihy už viac ako desať rokov, za svoj román Matky a kamionisti (2018) získala cenu Anasoft litera aj Cenu Európskej únie za literatúru. Pracuje ako prekladateľka a z taliančiny, preložila známu Neapolskú ságu Eleny Ferrante.
Jej román Pod slnkom Turína je napínavé čítanie nielen pre tému utajenej nevery. Otvorená spoveď hlavnej hrdinky (hoci Kristína sama by slovo „spoveď“ určite nepoužila, už z princípu) je napísaná pútavo, Kristína sa v prvej osobe vidí s odstupom, často sarkasticky komentuje svoje počínanie aj myšlienky a pocity. A postupne pritom odhaľuje nepochopiteľné čierne diery, kde sa mnohí z nás strácajú. „Materinský a otcovský inštinkt je neomylný, ten všetko bez problémov vykompenzuje? Všetky diery v človeku?“ pýta sa.
