Príbehy panovníkov
Narodeniny má však autor práve dnes, 23. februára. Na svet prišiel v roku 1932 v malebnej Banskej Štiavnici a čakal ho veľmi zaujímavý život. Stal sa spisovateľom, publicistom, politikom, diplomatom, bol aj ekonómom, ale najmä bol vždy veľmi šarmantným a priateľským človekom. Je nielen veľmi vzdelaný, ale vie aj výborne rozprávať.
Vždy bol odvážny, nielen pri vyslovovaní názorov, ale aj v praxi – už ako študent chcel ujsť za hranice, chytili ho a zavreli. Je to rodený spisovateľ a nikdy ním neprestal byť, ani keď z kádrových dôvodov nemohol publikovať. Rád píše o histórii a vďaka nemu máme aj príbehy o panovníkoch, o Márii Terézii (Milujte kráľovnú), o Jozefovi II. (Verte cisárovi) a ďalších. Hykisch podvihol naše historické vedomie a tým aj sebavedomie, zaradil slovenské dejiny do svetových, a to v beletristickej forme.
Taký je aj nový román Bezhlavý čas, ktorý voľne završuje cyklus próz z obdobia osvietenstva. Je o zápase konzervatívneho vládcu s revolucionármi, čo je stále zaujímavá téma.
Foto: Ikar
Zachránila ho pracovitosť
Opýtali sme sa jubilanta, ako sa na prahu deväťdesiatky cíti? Baví ho život? Ako rekapituluje? „Život ma baví. Som stále zvedavý, čo mi prinesie nový deň. A baví ma riešiť problémy.“
Hovorí, že veľmi dôležitý je duševný telocvik, mozgové bunky treba vraj stále stimulovať: „Hlava musí byť vo forme. Človek nesmie stratiť tempo, nesmie vypadnúť z rytmu. Prežil som väčšinu života v ťaživom režime, sociálnym pôvodom odtlačený na okraj, bez privilégií. Úspech som mohol dosiahnuť, len ak som bol pracovitejší než privilegovaní jedinci. Táto nemecká pracovitosť a húževnatosť mi ostala a zachránila ma. V najťažších chvíľach života oporou mi bola viera a nádej. Veriaci človek nie je nikdy sám.“
Čítajte viac Anton Hykisch: Preklad je dobrodružstvo aj pre autora
A čo pre Antona Hykischa znamenalo písanie? „Písať o dejinách znamená kriesiť ľudí, vyhrabávať ich zo zabudnutia. Boli to ľudia ako my, borili sa s ťažkosťami, umierali v sláve alebo v ponížení. V každom prípade je múdre poučiť sa z ich osudov. Historické romány svedčia, že napriek hrôzam a nešťastiam ľudia nestratili nádej a perspektívu. Našich predkov stretli vojny, katastrofy, pandémie, genocídy, úpadok, porážky, poníženia. A predsa náš národ prežil v tomto kúte Európy, naši dedovia a praotcovia všeličo prekonali a predýchali. A napokon sme tu, ostali sme. Nezahynuli sme. Žiť je krásne. A treba!“
Anton Hykisch sa zmienil aj o svojom novom románe: „Môj nový román Bezhlavý čas nás vedie do sveta pred dvesto rokmi, do obdobia snov, ale aj násilia, do bláznivého bezhlavého času revolúcie. Chcem touto knihou varovať pred ilúziami, že svet možno zmeniť na pozemský raj. Skutočný raj, šťastie, lásku človek môže dosiahnuť len zlepšením samého seba, vnútorným pokojom, láskou k ostatným ľuďom. Nespasí nás ani politika, ani diplomacia. Kľúč k šťastiu je v našej duši.“
Želáme autorovi, aby mal tento román úspech a aby vo svojom diele ešte dlho pokračoval.
