John Winslow Irving pôvodným menom John Wallace Blunt, Jr. sa narodil 2. marca 1942 v americkom meste Exeter v štáte New Hampshire. Priezvisko, pod ktorým vystupuje, mu nechala zmeniť matka podľa jeho nevlastného otca.
V mladosti navštevoval strednú školu Phillips Exeter Academy, kde sa venoval zápaseniu. To zostalo jeho celoživotnou vášňou a tiež opakujúcim sa motívom v jeho tvorbe. Dvadsať rokov totiž John Irving ako zápasník súťažil a do svojich 47 rokov wrestling aj trénoval.
Po maturite v roku 1962 strávil istý čas na univerzitách v Pittsburghu a vo Viedni, bakalársky titul z angličtiny získal na University of New Hampshire (1965) a magisterský titul z rovnakého odboru na University of Iowa (1967). V rokoch 1967–1978 pedagogicky pôsobil na viacerých vysokých školách.
Román Ako oslobodiť medvede (1968), ktorý mapuje obdobie pred druhou svetovou vojnou, sovietsku okupáciu Viedne aj koniec 60. rokov minulého storočia, začal tvoriť ešte v rámci svojej magisterskej práce. Už v tomto debutovom diele sa prejavil jeho talent zaujať čitateľa pútavým príbehom – v tomto prípade o dvoch študentoch rozhodnutých oslobodiť zvieratá viedenskej zoologickej záhrady.
V próze Pitná kúra (1972), ktorú charakterizuje komika a absurdnosť, rieši okrem iného neľahké partnerské vzťahy a touto témou sa zaoberá aj román 158-librová svadba (1974). Medzinárodnú slávu a úspech si získal vďaka tragikomickému románu Svet podľa Garpa (1978).
Kniha, ktorá bola v roku 1980 ovenčená americkou Národnou knižnou cenou, opisuje život a smrť fiktívneho spisovateľa T. S. Garpa. Ten sa na ceste za vlastným šťastím musí vysporiadať s rôznymi nečakanými a grotesknými situáciami. Irving prostredníctvom tejto prózy nastolil otázky rodových stereotypov, morálky, sexuality, feminizmu i násilia.
V roku 1982 vznikol na motívy románu rovnomenný film v hlavnej úlohe s Robinom Williamsom. Filmového spracovania (1984) sa dočkal aj ďalší román s názvom The Hotel New Hampshire (1981). V príbehu o nevšedných členoch rodiny Berryovcov, ktorých postihne tragédia sa čitateľ stretne s témou znásilnenia aj incestu.
Veľký úspech americký spisovateľ zaznamenal románom Zásady muštárne (1985) z prostredia sirotinca. Irving sa v ňom zaoberal etickou zložitosťou potratov, sociálnymi problémami aj mierou súcitu a empatie ľudí.
Spomínané dielo sa stalo predlohou pre snímku Pravidlá muštárne (1999) a v roku 2000 si Irving prevzal sošku Oscara v kategórii za najlepší adaptovaný scenár. Aj niektoré ďalšie prózy autora „ožili“ na striebornom plátne. Práve skúsenosti s adaptáciou jeho textov na filmové plátno opisuje kniha My Movie Business (1999).
Spisovateľovu tvorbu dopĺňa bestseller Modlitba za Owena Meanyho (1989) i ďalšie diela – Syn cirkusu (1994), Rok vdovou (1998) či Štvrtá ruka (2001). K neskorším prózam, v ktorých sa výraznejšie prejavujú autobiografické prvky prítomné v tvorbe úspešného literáta, patria romány Kým ťa nájdem (2005) aj Posledná noc na Twisted River (2009). Sexuálna identita a láska stoja v popredí románu In One Person (2012) a svoje miesto majú i v diele Avenue of Mysteries (2015).
V roku 2018 sa John Irving stal nositeľom americkej Daytonskej mierovej ceny za literatúru. V súvislosti s týmto ocenením uviedol, že o pohlavnej inakosti a sexuálnych menšinách písal ešte v časoch, keď to väčšinová literatúra považovala za nezvyklé.
Taktiež dodal, že svoje doterajšie diela písal „s nádejou, že sa faloš, nenávisť a násilie páchané na sexuálnych menšinách stane reliktom minulosti“. „V tomto zmysle som písal na protest, písal som protestné romány,“ prezradil jubilujúci spisovateľ.
