Spisovateľka Stefania Auci: Floriovci s vášňou milovali aj podnikali

Bývate v Palerme, kde žili aj Floriovci. Písali ste o nich preto, že poznáte toto mesto, alebo ste sa tam prisťahovali až kvôli nim?

Ďakujem, že ste mi položili túto otázku. Pochádzam z Trapani, kde existuje veľa svedectiev o pôsobení dynastie Floriovcov a táto téma tu stále rezonuje. Ich rodinný príbeh sa prelína s dejinami môjho ostrova a považujem za česť a obrovské potešenie, že som ho mohla vyrozprávať. Do Palerma som prišla za prácou, žijem tu už šestnásť rokov a musím povedať, že toto mesto milujem.

Žijete blízko miesta, kde začínali v Palerme Floriovci? Je tam ešte dom, v ktorom bola ich prvá apatieka? Aké pamiatky na rodinu v meste a okolí zostali, ktoré si môžu pozrieť aj turisti?

Dnes sa organizujú prehliadky po miestach, kde Floriovci žili. Mnohé budovy z ich pozostalosti existujú dodnes, ale nie sú prístupné pre verejnosť a nedajú sa navštíviť. V dome, kde mali lekáreň, je napríklad dnes pub.

Ich rodinné sídlo Casa dei 4 pizzi (Dom so štyrmi vežičkami) sa pomaly rozpadá. So zármutkom vnímam, ako sa postupne vytrácajú stopy rodinnej histórie, ale verím, že úspech môjho románu vdýchne týmto miestam nový život.

V knihe sledujeme tri generácie Floriovcov – poznáte aj osudy ďalších potomkov? Je to ešte aj dnes známy a aktívny rod?

Rod Floriovcov skončil po meči smrťou detí Ignazia a Franky, ale o tom sa dozviete viac v pokračovaní románu, ktorý v Taliansku vyšiel pod názvom Súmrak levov. Skutoční potomkovia existujú, ale už sa volajú inak, pretože deti žien preberajú v Taliansku priezvisko výlučne po otcovi.

Aké je Palermo dnes? Poznajú Palermčania vašu knihu a vás? Čítajú Palermčania? Majú radi kultúru? Je Palermo stále pre Talianov vytúžené mesto, kde sa dá urobiť kariéra?

Palermčania majú o sebe vysokú mienku a stále veľmi citlivo vnímajú kráľovský majestát mesta v minulosti. Dá sa im to zazlievať? Palermo bolo hlavným mestom normanského kráľovstva, mocenské centrum Arabov, hlavné mesto ríše Fridricha II. Švábskeho a nakoniec aj Bourbonovcov.

Je to bohaté a veľmi komplikované mesto, ktoré dnes prežíva s obrovskými ťažkosťami, schudobnelo a bojuje s administratívou, ktorá nedokáže do mesta vniesť poriadok, a preto pôsobí na prvý pohľad špinavo a chaoticky. Nevenuje veľkú pozornosť kultúre a pestovaniu krásy.

Mladí ľudia radšej odchádzajú študovať na univerzity v severnom Taliansku alebo do zahraničia. Považujem to za nespravodlivé a veľmi smutné. Palermo sa v poslednej dobe stalo miestom, kde nie je veľa priestoru na sny.

Začínali ste románmi pre ženy, potom nasledovala kniha o Florencii. Kedy ste sa rozhodli písať o rodine Floriovcov? Konzultovali ste to s niekým? Kto vás povzbudil? V doslove ďakujete mnohým ľuďom za pomoc – v čom bol text náročný? Ktorá kapitola bola najťažšia?

Vždy som si myslela, že písanie je otázkou vášne, sebadisciplíny a štúdia. Pri písaní sa nedá improvizovať, nedá sa hrať sa na spisovateľa. Písanie si vyžaduje systém, všímavosť a obrovský rešpekt voči čitateľovi. Z tohto dôvodu som veľmi veľa študovala, snažila sa preniknúť do hĺbky, prehrabávala sa v knihách a navštevovala miesta, kde Floriovci žili.

Našťastie som vždy mala vo svojej blízkosti úprimných ľudí, ktorí ma povzbudzovali a nedovolili mi vzdať sa v krízových momentoch alebo keď sa všetko zdalo príliš komplikované. Celú prvú časť knihy som prepisovala nanovo.

Foto: Metafora

Floriovci Román o rodine Floriovcov.

Bolo to zložité, ale nevyhnutné, pretože len tak sa mi podarilo naplno vstúpiť do príbehu. Netreba sa báť prepisovať či mazať napísané, pretože to vás posúva ďalej. Aspoň v mojom prípade je to tak.

Poznáte aj miesta, kde sa príbeh začína? Sú v Bagnare pamiatky na Floriovcov? Ako to tam dnes vyzerá? Hrozia ešte zemetrasenia?

V roku 2019 som navštívila dedinku Bagnara a prijali ma ako člena rodiny. V Kalábrii žije aj dnes veľa ľudí s týmto priezviskom, je pomerne rozšírené a tak sa príbeh Floriovcov viaže k ich koreňom. Sicília a aj Kalábria sú oblasti s vysokým rizikom zemetrasení, nebezpečenstvo nepredvídateľných ničivých pohrôm je stále prítomné.

Sú to však regióny, ktoré sa naučili so zemetraseniami spolunažívať, pretože sa tam vyskytujú často a z histórie vieme, že mnohé veľké mestá boli zrovnané so zemou tak ako Messina v roku 1908.

Aký je dnes vzťah Sicílčanov k Floriovcom? Obdivujú ich? Čím boli Floriovci sympatickí vám?

Nikdy by som nemohla znevážiť krajinu, z ktorej pochádzam. Nadovšetko ju milujem. Sicílčania sú nesmierne hrdí na tento román a oceňujú aj to, že ho vyrozprávala sicílska žena.

Floriovci boli rodinou plnou protirečení, hnevu, prepychu, spupnosti a krehkosti a ich životné príbehy boli veľmi komplikované a plné bolesti. Tak ako tie naše. Možno práve preto nás do takej miery zaujímajú a fascinujú: v ich príbehu je kúsok z nás.

Čítajte aj Obchod s korením, čipkami aj sírou: Floriovci to roztočili na Sicílii

Miestami je román písaný ako scenár, vidíte ho aj ako film? Zaujíma sa niekto o tento námet?

Áno! Práva na film boli zakúpené a čoskoro by sa mal román objaviť ako televízny seriál pre Disney plus.

Je v talianskej histórii ešte veľa nespracovaných námetov podobného typu? Kto vás – z historických postáv – ešte láka?

Existuje množstvo dynastií, ktoré tvorili dejiny našej krajiny v dobrom i v zlom, a tak ako kdekoľvek inde, aj u nás existuje ešte veľa zabudnutých príbehov. Nevylučujem, že sa v budúcnosti nepokúsim objaviť nejaký ďalší… ale nateraz stačilo.

Kde ste našli stopy po láskach v rodine? Je to fikcia alebo sa niečo hovorí v legendách, našli sa listy?

Ľúbostné príbehy sa v skutočnosti udiali tak, ako som ich opísala v románe. Ľúbostné napätie medzi Ignaziom a Giuseppinou som, samozrejme, románovo prikrášlila, ale vzťah medzi Vincenzom a Giuliou je spracovaný verne.

Vychádzala som z osobných listov a snažila som sa vcítiť do myslenia ľudí, ktorí žili pred dvesto rokmi. Ľudí, ktorí prežívali ľúbostné a spoločenské vzťahy na úplne inej úrovni, ako je zvykom dnes.

Ak si vezmeme takú Giuseppinu, v súčasnosti by žiadna žena nedopustila, aby sa s ňou narábalo ako s vecou. A žiadna žena by nečakala na muža tak, ako to urobila Giulia. Boli to jednoducho iné časy.