Treba uznať, že Sullivanová, ktorá je uznávanou autorkou viacerých biografií a získala i niekoľko cien, sa k veci postavila zodpovedne. Pri písaní knihy vychádzala z vyšetrovania medzinárodného tímu zloženého z asi 200 ľudí – historikov, kriminológov, analytikov a ďalších expertov pod vedením bývalého agenta FBI Vincea Pankokea. Založenie tejto skupiny podnietil holandský filmový dokumentarista Thijs Bayens.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jej úlohou bolo zistiť, kto udal ôsmich Židov, ktorí sa 761 dní skrývali v zadnom trakte firmy Otta Franka v Amsterdame. O ich tragickom osude sa svet dozvedel vďaka zápiskom Ottovej mladšej dcéry Anny (1929 – 1945). Tajne si písala denník až do augusta 1944, keď do ich skrýše vtrhlo gestapo a všetkých deportovalo. Anna zomrela na týfus v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.
Jediný, kto prežil, bol jej otec Otto Frank. Denník po vojne upravil a v roku 1947 vydal ako knižku. Odvtedy ju preložili do vyše 70 jazykov a predalo sa z nej viac ako 30 miliónov výtlačkov.
Pátranie po zradcovi
Sullivanovej kniha približuje, ako prebiehalo päťročné vyšetrovanie, pri ktorom pomáhali aj študenti a umelá inteligencia. Členovia skupiny preskúmali tisíce dokumentov, ako aj všetky dovtedajšie hypotézy o tom, kto mohol byť udavačom. Nevylúčili ani možnosť, že gestapo skrýšu v budove objavilo náhodou, napríklad pri razii týkajúcej sa falošných potravinových lístkov či nelegálnej práce.
Autorka napokon ako vinníka označila židovského notára Arnolda van den Bergha (1886 – 1950). Vyšetrovací tím sa naňho zameral po tom, čo narazil na list z roku 1946, v ktorom Frankovi toto meno oznámil anonymný pisateľ. Notár bol členom židovskej rady a Nemcom vraj odovzdal zoznam stoviek Židov aj s miestami, kde sa schovávajú, aby zachránil život vlastnej rodine.
„Nenašli sme síce ,dymiacu pištoľ', ale pravdepodobnosť, že je naša teória pravdivá, presahuje 85 percent,“ vyhlásil Pankoke. Sullivanová vyjadrila ľútosť, že je zradcom práve Žid. „Chápem, že to môže byť bolestivé pre židovskú komunitu a zbraň pre antisemitov,“ uviedla pre portál The Zoomer Book Club. Podľa nej Annin otec o zradcovi vedel, ale jeho totožnosť neprezradil.
Čítajte viac recenzia: Denník ako pocitový únik Anny Frankovej?
„Otto Frank nechcel ublížiť deťom toho muža. Rozprávali sme sa s jeho vnučkou a ako si viete predstaviť, je to zložité. Kto by chcel byť vnučkou človeka, ktorý zradil Annu Frankovú? Zvažovali sme to veľmi starostlivo, kým sme vydali knihu,“ priznala spisovateľka.
Celá teória vyšetrovacieho tímu sa však otriasla v základoch, keď dielo vyšlo aj v Holandsku. Podozrenie, že Frankovcov a ďalších štyroch ľudí v úkryte udal van den Bergh, nie je totiž nové. Miestni kriminalisti ho preverovali už v roku 1963, ale odmietli ho ako nepodložené.
Čítajte viac Anna Franková v komikse: Tú knihu nedáte z rúk
Nie sú ani dôkazy, že by domnelý udavač zbieral adresy skrývajúcich sa Židov. „Nič také som za 35 rokov bádania ešte nevidel,“ zhodnotil Johannes Houwink ten Cate, holandský historik zaoberajúci sa holokaustom. „K veľkým obvineniam patria veľké dôkazy. A tie chýbajú,“ upozornil.
Jeho kolega Bart van der Boom z Univerzity v Leidene, ktorý sa venuje dejinám židovskej rady, závery vyšetrovacieho tímu pokladá za „nezmyselné ohováranie“ a podľa Nadácie Anny Frankovej celá skupina pracovala diletantsky.
„Tá kniha zvaľuje vinu za strašnú smrť Anny Frankovej na nevinného Žida. Kniha sama je zločinom,“ rozhorčil sa holandský spisovateľ Leon de Winter.
Vinník má alibi
Ako vysvitlo, vyšetrovací tím postupoval naozaj povrchne. V čase, keď Nemci odhalili zmienenú skrýšu, sa už totiž pred nimi ukrýval i van den Bergh s rodinou. Vyplýva to z historickej štúdie, ktorú Pankokeovi ľudia ani nečítali. Notár má teda alibi a Frankovcov určite neudal.
Čítajte viac Prirovnávali ju k Shirley Templeovej, dopadla ako Anna Franková
Sullivanová sa chybám a unáhleným obvineniam mohla vyhnúť, keby svoju knihu dala najprv prečítať skúseným odborníkom, čo však nespravila. Podľa holandského historika Davida Barnouwa, ktorý sa roky zaoberal prípadom Anny Frankovej, to svedčí o tom, že si vyšetrovací tím svojimi výsledkami vôbec nebol taký istý, ako to prezentoval Pankoke.
Viacerí kritici preto autorku podozrievajú, že svoju reputáciu obetovala vidine finančného zisku. Kniha sa totiž mala predávať po celom svete a dokonca sa plánuje jej sfilmovanie. Bol by o ňu záujem, keby ľudia vedeli, že vlastne nepriniesla nič nové?
Sullivanovej šokujúce odhalenie sa zmenilo na blamáž. Holandské vydavateľstvo, ktoré knihu ponúkalo, sa za ňu už ospravedlnilo a jej nové vydanie zrušilo. Rovnaký osud ju zrejme postihne i v Nemecku, kde sa mala na pultoch objaviť 22. marca.
Otázka, kto vyzradil úkryt Anny Frankovej, zostáva ďalej bez odpovede…
