Foto: Tatran
Svetoznáma knižnica bola teda výbornou inšpiráciou pre autorku, ktorá má rada historické budovy a píše o nich knihy. Nie sú to ani dokumentárne romány, ani historické príbehy, Fiona Davisová čitateľom pokojne predkladá iba svoje fantázie o tom, čo všetko sa mohlo stať a ako sa to udialo. No a čitatelia jej predstavy s nadšením prijímajú. Čítajú si o práci a živote v knižniciach a hoci sú to najmä príbehy o láske, rozširujú vedomosti o dôležitej oblasti kultúry a umenia.
Čítajte aj Kniha týždňa: Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne
Davisová priznáva, že si v tejto knihe vymyslela nielen príbeh rodiny, ktorá v knižnici býva, ale fantazírovala aj o organizácii práce v knižnici a o bezpečnostných opatreniach, ktoré tam mali platiť. O takýchto spisovateľmi vymyslených metódach sa dobre číta a stáva sa, že aj prejdú do praxe. Autorka Knižnice na Piatej avenue je niečo ako slobodná vynálezkyňa, v texte opisuje rôzne fiktívne metódy riadenia knižnice či ochrany vzácnych exemplárov, ale jej svet a skutočnosť sú spojené nádoby. Príbeh rodiny, ktorá v knižnici býva a zažíva vzrušujúce a tajomné situácie, pôsobí presvedčivo.
„Sedemizbový byt však v knižnici naozaj existoval a tri dekády v ňom býval správca knižnice John H. Fedeler st. s manželkou a tromi deťmi. Rodina v mojej knihe je však produktom mojej predstavivosti, nečerpám z historických záznamov,“ píše autorka v doslove. No práve vďaka tomu sa jej podarilo vytvoriť veľmi dramatickú a intímnu rodinnú ságu.
Čítajte aj Kniha týždňa: Očarujúca Hymna demokratickej mládeže
Príbehy členov rodiny obsahujú dobovú realitu a realitu knižničného života. Zaujímavé sú pasáže, keď jedna z hrdiniek príbehu začína študovať novinárstvo, lebo v knižnici písala do „podnikového“ časopisu a riaditeľ jej poradí, aby išla študovať. Je to začiatok minulého storočia, vysokoškolské prostredie je veľmi pestré, ona sa dostáva do feministického prostredia. Nádejná publicistka už má deti a manželovi, správcovi knižnice, sa jej ambície nepáčia. To sú však len zanedbateľné problémy oproti tomu, čo príde neskôr, keď rodina bude musieť čeliť zodpovednosti za stratu vzácneho rukopisu. A o pár desaťročí sa niečo podobné zopakuje. Súvisia obe situácie? Pátranie je priam detektívne. Pravda je ukrytá vo veľmi zložitých okolnostiach, príbeh sa odohráva striedavo v rokoch 1913–1914 a 1993: kto koho kryl a prečo?
Fiona Davisová je v USA veľmi obľúbenou autorkou. Začínala ako herečka, účinkovala na Broadwayi aj v regionálnom divadle, potom študovala žurnalistiku na Kolumbijskej univerzite a začala písať. V knihách je uvoľnená a hravá – ako na javisku – možno tým si získava priaznivcov. Túto knihu však myslí celkom vážne – venovala ju knihovníčkam a knihovníkom, aby vzdala hold ich práci.
