Foto: Lindeni
Postavy bez duše
Hoci titul sľubuje napätú atmosféru, čitateľ sa jej dočká až niekde v polovici. Spočiatku totiž sledujeme nekonečnú cestu priateľov na chatu, ich postupné predstavovanie i vysvetľovanie zložitých vzájomných vzťahov. Zapamätateľní sú len niektorí z nich – ryšavý Stanley, ktorý dlhodobo žije v Anglicku, neúspešný a večne otrávený spisovateľ Rado a neokrôchaný päťdesiatnik Masár, ktorý do partie vstúpil len prednedávnom. Ostatní sa medzi nimi akosi strácajú, čitateľ nemá šancu sa v nich zorientovať – a pritom by stačilo len vdýchnuť im trochu viac života.
Sledujeme chlapov pohybujúcich sa niekde na hranici medzi mladosťou a stredným vekom, ako vkuse pijú a sťažujú sa na celý svet. Ani na okamih sa nezdá, že by niekto z nich (s výnimkou Masára) mal chuť užiť si niekoľko dní s kamarátmi.
Čítajte viac Komediálny seriál so Zelenským ide na dračku
Základné klišé pravidlo trilerov a hororov, ktoré sa odohrávajú na miestach nachádzajúcich sa mimo civilizácie, je nemožnosť spojiť sa s okolitým svetom. Niekedy ide o stratu signálu, v tomto prípade sa kamaráti dohodli, že mobily nechajú doma, aby si trochu oddýchli od sociálnych sietí a sveta ako takého. Väčšina ľudí sa už pri tomto ich rozhodnutí plesne dlaňou po čele, pretože ide o veľmi očividné klišé, ktoré neskôr postavám spôsobí nejeden problém.
Aspoň koniec dobrý
Na poslednú chvíľu sa k partii pripojí Ufón, z ktorého si počas celého detstva i dospievania robili posmech (z čoho vychádza aj jeho prezývka). Chata, na ktorej strávia predĺžený víkend, patrí práve jemu a absolútne nezodpovedá štandardom, na ktoré sú zvyknutí. Preto sa čitateľ musí prehrýzť ďalšími stránkami plnými frflania ožierajúcich sa chlapov. Je to síce otravné, ale autor takto celkom autenticky opisuje slovenské pomery, čo sa mu nedá vyčítať.
Čítajte viac Tajomný príbeh z Piatej avenue
Po prvej noci sa čitateľ konečne dočká nejakého vzrušenia, keď jedného z partie nájdu mŕtveho. Ide práve o jedného z tých "neviditeľných“, ktorého prítomnosť nechýba ani čitateľom, a zdá sa, že ani jeho vlastným priateľom. Sú síce šokovaní, ale žeby prejavili nejaké silnejšie emócie, sa povedať nedá. Najskôr prídu k záveru, že išlo o nehodu. Potom začnú pracovať s úvahou, že to bol zločin z nenávisti soka v láske. Postupne začínajú byť všetci kamaráti paranoidní a nervózni. Mŕtvoly pribúdajú, no k odpovedi na základnú otázku, kto je vrahom, sa stále nevedia priblížiť.
Od začiatku knihy autor strieda hlavný text s krátkymi úsekmi z traumatického detstva neznámeho človeka, ktorý je očividne zodpovedný za vraždy. Chvíľami sa vďaka tomu zdá očividné, kto je tým monštrom, no autor si pre čitateľov predsa len pripravil niekoľko prekvapení. Spočiatku sa totiž dej zdá príliš prvoplánový, rovnako ako identita páchateľa. Napokon sa však ocitneme niekde na polceste medzi našimi domnienkami a skutočnosťou, ktorá je o čosi absurdnejšia, než by sme mohli čakať.
Čítajte viac Krstný otec ohúril divákov aj gangstrov
Samotný román má problémy s tempom a nedostatočne detailným vykreslením postáv. Ich psychológia a motívy mohli byť viac rozvinuté, aby sa do nich človek dokázal lepšie vcítiť. Je síce fajn, že sa autor sústredil na hlboko narušené vzťahy spôsobené nepremyslenými či vonkoncom zlomyseľnými skutkami, ale aj tak tam niečo chýba. Autorovi sa našťastie podarilo pozdvihnúť inak ničím výnimočné dielo zaujímavým koncom. Ten však nedokázal zachrániť knihu pred zaradením do kategórie priemerných trilerov odohrávajúcich sa v slovenskom prostredí.
