Vo vašich Romantických útekoch je cítiť útulnosť, postavy hľadajú a napokon vždy nájdu teplo domova, hrejivé ľudské vzťahy. Myslíte, že práve to ľuďom chýba?
Udalosti posledných rokov potvrdili, že ľudia sú naozaj spoločenské tvory. Keď som sa nemohla stretávať s rodinou a priateľmi, bolo to náročné. Teraz si vážime vzťahy viac. Jednou z najväčších výsad pri písaní bolo, že sa mi mnohí čitatelia zverovali, že im caplinovky pomohli prekonať ťažké časy a poskytli im únik od problémov. Neexistuje pre mňa väčší kompliment.
Vaše knihy majú nepochybne úspech, do koľkých jazykov boli preložené?
Som nesmierne vďačná za úspech, ktorý som dosiahla. Keď som začínala písať, ani vo sne by mi nenapadlo, že moje knihy budú vydávať aj v iných krajinách. Bola to naozaj obrovská česť a vždy ma nadchne, keď vidím rôzne návrhy obálok v jednotlivých krajinách. Slovenské a české obálky sú moje najobľúbenejšie, pretože ich vytvorila výtvarníčka Kateřina Brabcová a všetky sa mi veľmi páčia. Moje knihy boli preložené do sedemnástich rôznych jazykov a to sa mi zdá úžasné.
Spisovateľkou ste sa však nestali za dňa na deň, najprv vám odmietli štyri rukopisy. Ste taká tvrdohlavá?
Vytrvala som, pretože som bola tvrdohlavá, ale aj preto, že som mala šťastie na priateľov, ktorí ma podporovali a verili mi, aj keď som si ja sama neverila. V Spojenom kráľovstve máme organizáciu s názvom Romantic Novelists Association (Asociácia romantických spisovateľov) a tá má program pre nováčikov. Môžete predložiť rukopis na odborné posúdenie a nadviazať kontakty s inými autormi, vydavateľmi. V priebehu siedmich rokov som napísala päť rukopisov, takmer všetky mali výbornú spätnú väzbu, ale nevydali ich. Aby som nestratila cennú spätnú väzbu, musela som každý rok predložiť nový rukopis. Musela som mať pevnú vôľu. S každou knihou som sa učila čoraz viac o písaní a zlepšovala som svoj štýl. Keď sa pozriem na svoj prvý rukopis, vidím, ako som sa odvtedy posunula. Nových autorov by som vyzvala, aby sa naučili remeslo, skôr ako sa pokúsia vydať prvotinu.
Foto: Grada
Romantické úteky sa odohrávajú vždy v inej krajine, navštívili ste ich všetky?
Keď som pracovala v PR, cestovala som po celej Európe s novinármi ochutnávať miestne jedlá a nápoje. To ma inšpirovalo k prvej knihe z tejto série. Priatelia to pokladali za očarujúce, nepovedala som im, že v skutočnosti je to tvrdá drina. Hneď na mojej prvej ceste sa mi podarilo stratiť novinárku zo skupiny ešte predtým, ako sme opustili letisko Heathrow! Niektoré krajiny som navštívila ešte predtým, ako som vedela, že sa tam bude odohrávať dej niektorej knihy. Napríklad som rok bývala v Brooklyne, je živý a pulzujúci, sú tam štvrte plné obchodov a reštaurácií, v ktorých sa prezentuje toľko rôznych kultúr… Je dokonalou inšpiráciou. Do Kodane som, naopak, išla špeciálne kvôli výskumu pre knihu. Potrebovala som vidieť čo najviac v krátkom čase, no aj tak som zažila nádherné momenty, o ktorých si človek povie: Toto musím dať do knihy. Nyhavn v Kodani na nábreží s kanálmi je jedným z tých ikonických malebných miest. Knihy sú ako deti, každá je iná. Niektoré sa píšu ľahšie, iné ťažšie.
Poznáte gastronómiu, museli ste sa pri písaní ešte doúčať v cukrárenstve, pekárenstve, hotelierstve?
V oblasti PR som pracovala pre niekoľko hotelových skupín, reštauračných reťazcov a maloobchodov s potravinami, vedela som, ako veci fungujú. Pre knihy to bolo užitočné. Ako študentka som pracovala ako chyžná, vďaka čomu som zistila, čo sa deje v zákulisí. Veci, o ktorých vám nikto nepovie. Vo varení som však samouk. Rada varím jedlá z rôznych krajín. Vlastním veľkú zbierku kníh s receptami a plnú skriňu byliniek a korenín. Je ich toľko, že nikdy nemôžem nájsť to, čo hľadám. Mojou slabou stránkou sú dezerty a cukrovinky. Pri recepte na profiterolky je veľkými písmenami napísané: Nepokúšaj sa o to! Musela som sa vzdať aj pečiva choux a makrónky – to bola katastrofa! Keď som sa rozhodla, že v knihe, ktorá sa odohráva v Paríži, budem písať o cukrárskom umení, prihlásila som sa na cukrársky kurz, aby som sa naučila správne piecť. Úžasnou zhodou okolností viedla kurz novinárka, ktorá ma na novinárskom výlete inšpirovala k prvému dielu Romantických útekov. Našťastie to nebola tá, ktorú som stratila…
Čítajte viac Cukráreň v Paríži je kniha ku káve
Ako vznikajú vaše knihy – najprv máte inšpiráciu na príbeh, ktorý potom zasadíte do určitej krajiny? Alebo vás inšpiruje návšteva v cudzine?
Tak trochu oboje. Zvyčajne začínam s krajinou a robím si prieskum, na akú oblasť alebo typ krajiny sa zameriam. Pri prvých troch knihách to bola mestská krajina a diktovala smerovanie príbehu. V Chorvátsku som si obľúbila tamojšie more a malé pobrežné dedinky. To ovplyvnilo príbeh, ktorý sa odohráva na gulete (klasická drevená jachta z juhozápadného pobrežia Turecka) putujúcej z ostrova na ostrov. Návšteva miest určite inšpiruje konkrétne výjavy, napríklad vodopád Gulfoss na Islande bol dokonalým miestom pre romantické chvíle. Je tu jemná rovnováha medzi tým, aby čitateľ nahliadol do krajiny a tým, aby kniha nepôsobila ako turistický sprievodca.
Začali ste v Kodani a Hotelíkom na Islande sa vraciate na sever. Čo bude ďalej?
Po mrazivej zime na Islande sa s Maddie, jednou z postáv príbehu z Paríža, presúvame k šumiacemu moru do slnkom zaliatej Dalmácie. Niekoľko rokov som pracovala s chorvátskou kolegyňou a tá mi stále ukazovala obrázky nádherných ostrovov a tyrkysového mora. Chcela som zachytiť teplo a čarovnú priezračnú hladinu mora. Takže som dej knihy musela zasadiť na loď.
Foto: Grada
Vaša séria má názov Romantické úteky, pred čím vaše hrdinky utekajú?
V Anglicku je útek vlastne prestávka, teda čas mimo reálneho života. Moje hrdinky sa ponárajú do nového prostredia, ktoré im dáva novú príležitosť rozhodnúť sa, pohnúť sa vpred a urobiť vo svojom živote veľké zmeny k lepšiemu. Všetky prechádzajú určitými skúsenosťami, aby sa ich charaktery mohli rozvíjať. Láska je len jednou z častí tejto cesty. Je to rovnako o tom, že sa učia milovať samy seba a vyrovnať sa s problémami vo svojej minulosti, ako aj o tom, že sa zamilujú do niekoho iného. Ich príbehy hovoria aj o dôležitosti spoločenstva a priateľstva v našom živote.
Niektoré postavy prechádzajú z príbehu do príbehu, aj v tom je isté hygge (dánsky výraz pre pohodový prístup k životu), v potrebe nadväznosti? Chcete priniesť čitateľkám niekoho, koho už trocha poznajú?
Ako čitateľka sa rada stretávam s postavami a ako spisovateľka sa k nim veľmi rada vraciam. Hoci moje knihy tvoria sériu, každá kniha je samostatný príbeh, v ktorom sa však môže objaviť postava z predchádzajúcej knihy. Na tom, že je vám nejaká postava známa, že ste sa s ňou už stretli, je niečo upokojujúce. Takmer akoby vám autor hovoril, že túto postavu ste mali radi, boli ste s ňou v bezpečí už predtým a budete aj teraz.
Ako vy udržiavate vo svojej rodine vrúcne vzťahy? Horúca čokoláda či recept z cukrárne asi nestačia…
Ako rodina sme veľmi pozitívne naladení, takže o svojom živote často premýšľame, najmä pri večeri. Otázka, ktorú sme často kládli našim deťom, keď boli mladšie, znela: Čo najlepšie si dnes zažil? Teraz sú už naše deti dospelé, no keď sme všetci doma, pri jedle sa spolu rozprávame o tom, čo robíme a plánujeme. Veľmi rada trávim čas varením pre priateľov a rodinu. V našom dome platí: čím viac, tým lepšie. Môj manžel pred rokmi zaviedol krásny zvyk, predtým, ako si dáme dúšok nápoja, hovoríme o tom, za čo sme vďační. Môže to byť zdravie, dobre vykonaná práca, skutok láskavosti, spomienka na niekoho. Je to maličkosť, ale donúti vás zamyslieť sa nad dobrými vecami.
Vždy ste taká pozitívna?
Nie vždy. Keď som prechádzala ťažkým obdobím, spochybňovala som veľa vecí z detstva a vzťahy s rodinou. Zlom nastal, keď som si prečítala knihu Sedem návykov vysoko efektívnych ľudí od Stevena Coveyho. V knihe bola veta, že nemôžete zmeniť to, ako sa správajú iní ľudia, ale môžete zmeniť to, ako na nich reagujete. Môžete si vybrať, ako budete reagovať. Na mňa to malo silný vplyv a postupne som zmenila svoje návyky. Pozitívny duševný prínos má aj fyzická aktivita, chôdza, beh alebo plávanie. Počas lockdownov som chodila často behať, niekedy aj s deťmi a manželom (sú oveľa rýchlejší ako ja!). Nie som prirodzená športovkyňa, len húževnatá, som rada vonku na čerstvom vzduchu. Žijeme v krásnej prírode, hoci je veľmi kopcovitá a kamkoľvek bežím, musím bežať do kopca.
Čítajte aj Snehová vločka: Vtipná próza z mliečnej farmy
Zaujímavé je, že píšete aj iné knihy pod pseudonymom Jules Wake. Prečo?
Začala som písať ako Jules Wake, ale bez jasného plánu, čo budem písať, takže moje knihy sa veľmi líšia. Písala som o Kráľovskej opere v Londýne, o behu aj o plávaní. Prvá kniha mala prvky záhady, ďalšie štyri sa podobali knihám Julie Caplinovej – odohrávali sa v Európe. Dve som zasadila do vianočného Londýna a jednu o dievčati a psovi na anglický vidiek. Nedávno som napísala historický román z čias druhej svetovej vojny. Moje knihy pod pseudonymom Jules Wake sú skôr experimentálne. Vyskúšala som si rôzne nápady a rôzne témy. Knihy Julie Caplinovej mali vždy jasný smer, odohrávajú sa vždy v inej krajine a skúmajú miestnu komunitu, jedlo a kultúru. Písať ich ma baví, je toľko miest, ktoré by som mohla navštíviť. V hlave mám vždy nový príbeh.
Julie Caplinová
Úspešná britská spisovateľka, autorka knižnej série Romantické úteky. Aktuálne vychádza jej kniha Hotelík na Islande a v češtine sú dostupné aj Pláž v Chorvátsku, Chata vo Švajčiarsku, Čajovňa v Tokiu a onedlho aj Domček v Írsku. Spisovateľkou chcela byť od desiatich rokov, pracovala v oblasti PR. Prvé knihy vydala pod pseudonymom Jules Wake, najpredávanejšou z nich je Zasnežená Covent Garden.
