Foto: BRAK
Veľký svet v malom
Autor má po dedovi české korene a tak ako sa v jeho rodine stierajú hranice medzi národmi, posúvali a menili sa za posledných sto rokov aj hranice štátov v celej strednej Európe. V Prochaskovom rodinnom živote sa odohrávajú všetky historické turbulencie, ktoré zmietali životmi miliónov ľudí, veľký svet sa zrkadlí v malom. Sovietska éra, dve svetové vojny a štátny teror poznačili celé generácie.
Čítajte aj Kniha týždňa: Očarujúca Hymna demokratickej mládeže
„Dedko Mychas staval pece a pivnice tak dobre, že ani rok potom, čo ho zatkli, nebol zaradený do transportu… Ako ozajstný majster remeselník vravel, že milicionárom sa môže stať len ten, kto v skutočnosti nechce pracovať, len dobre jesť. Príliš sa nevyznal v spoločenských a štátnych zriadeniach, veril však v stálosť ľudskej povahy.“ Prešiel vojnou i vyhnanstvom, „tajní“ ho nadobro oddelili od prvej manželky a dcéry. No keď prišiel v päťdesiatom šiestom na návštevu príbuzný, armádny dôstojník, odmietol si s ním pripiť na víťazstvo Červenej armády v Maďarsku.
Dedo mal rád piesne z čias Zakarpatskej Ukrajiny a učil ich vnukov. Teta Mira, ďalšia svojrázna postava, deti zas prosila, aby už nikdy nespievali pieseň o Sovietskej armáde, ktorú ich učili v škôlke.
Čítajte aj Spoznajte Ukrajinu v knižnom výbere
Aj osud Prochaskovej babky bol „medzinárodný“: učila sa v nemeckej základnej škole, potom na poľskom gymnáziu, medicínu začala študovať vo Ľvove, bola dôstojníčkou v Ukrajinskej haličskej armáde, dostala niekoľko vyznamenaní Červeného kríža a s manželom Čechom sa zoznámila v utečeneckom tábore.
„Učila nás skladať si šaty tak, aby sme boli schopní v prípade potreby odísť uprostred noci v priebehu minúty. Obliecť sa potme a po hmate. Stena pivnice v našom dome bola zaplnená dátumami náletov a bombardovaní, podobne ako posledná strana babkinej modlitebnej knižky, na ktorej sa predlžoval zoznam mŕtvych, za ktorých sa bolo treba pomodliť,“ spomína Prochasko, narodený v roku 1968 v Ivano-Frankivsku.
Krajinou zmietali nielen svetové vojny, ale aj vojny s „vnútorným nepriateľom“ a teror štátnej moci, bieda (,,Topánky som mal už tak dlho, že som ich volal Peter a Pavol… Na leto sme išli do Deljatyna, lebo tam bol lacný syr, maliny, hríby a jablká a dobrá studničná voda.")
Čítajte aj Slovenské madony inšpirovali ukrajinského básnika. Jeho syn dnes chráni tie ukrajinské
Štedré dedičstvo
„Babka mi zanechala veľmi štedré dedičstvo – podarovala mi mesto. Nech kráčam kamkoľvek, zohrieva ma teplo jej prítomnosti. Škola, v ktorej sa učila, stojí vedľa bazára, kde nakupujem, jej niekdajšie gymnázium stojí oproti škole, v ktorej som sa kedysi učil. Dom, v ktorom bývala, sa nachádza v tej istej štvrti, kde som ja prežil celý život,“ vyznáva sa Prochasko. Človek si môže želať len jedno: bodaj by tie miesta ostali živé ešte veľmi dlho!
Láskavo spomína aj na svojho otca, ktorého „tajní“ zbalili rovno z školy, keď mal iba desať. Absolvoval väzenie, tábor aj vyhnanstvo. Napriek tomu „chápal svet ako spisovateľ, ktorý ani nemusí písať, mohol si vytvárať vlastnú, každodennú kvalitnú prózu“. „Všetky darčeky od otca boli zamerané na určitý druh skúsenosti: hodinky, vreckový nožík, stavebnica pre malých elektrikárov, korčule, lyže, pneumatická pištoľ, fotoaparát, sústruh, luk, minibiliard, malé chemické laboratórium… písací stroj, kartón amerických marlboriek, fľaša francúzskeho koňaku.“ Po rokoch Prochasko odovzdáva otcovskú láskavosť svojim synom.
Čítajte aj Kniha o vojne pre deti otvára srdcia a hladí dušu
Taras Prochasko opisuje sovietsku realitu na Ukrajine v útržkoch spomienok, ktoré svojou silou čitateľa priklincujú. Mieša sa v nich osudová tragika celých generácií s poetikou, nadhľadom aj láskavým humorom, bizarné postavy v ešte bizarnejšej realite. (Existovali tri druhy reklamných nápisov: margarín je chutný a výživný produkt, využívajte štátne poistenie, lietajte lietadlami leteckých línií… Ujo telefonoval otcovi, aby ma presvedčil, že sa nemám vyhýbať vojenským školeniam – keď prídu nepokojné časy, vravel, po Tarasovi ako po zahynutom dôstojníkovi bude rodina dostávať vyšší vdovský dôchodok.)
Kniha Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok vyšla vo vydavateľstve BRAK v preklade Patrika Orieška už v roku 2015, no siahnuť po nej dnes je určite dobrá voľba.
