Foto: SLOVART
Obaja autori nás prevedú udalosťami uplynulých desaťročí, pristavia sa pri „zlatých šesťdesiatych“ a ich obrodnom procese, keď Martin Bútora ako študent prežíval veľkú nádej na zmenu spoločnosti, ktorú zastavila sovietska okupácia a nástup normalizácie, keď mal ako „nepohodlný“ problém nájsť si zamestnanie.
Približujú Chartu a Antichartu, nežnú revolúciu, keď sa Martin Bútora ako spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu stal neskôr poradcom prezidenta Havla. Rozoberajú mečiarizmus aj vraždu Jána Kuciaka a ich dosahy na spoločnosť až po obdobie pandémie a politické chyby expremiéra Matoviča. Kľúčové udalosti sa zrkadlia v živote jednotlivca a hoci nám môžu pripadať chronicky známe, od Martina Bútoru sa o nich dozvieme veľa zaujímavého.
Čítajte aj Bútora: Pravicový kandidát na prezidenta musí mať širokú podporu
Ginsberg a Novomeský
Martin Bútora sa v rozhovoroch nevyhýba osobným spomienkam na prvú manželku i na život s terajšou manželkou, sociologičkou Zorou Bútorovou. Čitateľa prekvapí, že bol kedysi zaťom Ladislava Novomeského alebo že previedol Bratislavou známeho beatnického básnika Alana Ginsberga.
Necháva nás nazrieť do svojho archívu s ročníkmi časopisov Echo a Kultúrny život, kde pôsobil v 60. rokoch, spoznáme jeho prácu sociológa v protialkoholickej poradni, jeho lásku k divadlu, pre ktoré spolu s manželkou prekladali hry, a pustí nás tiež do svojho súkromia. Nebolo to odvážne rozhodnutie: vydať knihu o sebe? Alebo prevládla radosť, že sa o svoje spomienky môže podeliť? "Bolo v tom jedno aj druhé, ale čím ďalej sme v práci na knihe pokračovali, tým viac som sa z toho tešil,“ hovorí.
Pre Jána Štrassera to bola už dvadsiata druhá kniha rozhovorov s významnými osobnosťami, ktorú napísal, a každá je preňho iná, pretože aj každý respondent je iný. S Martinom Bútorom sa poznajú od mladosti, no na začiatku mal zábrany. "Na čo sa ho budem pýtať, keď on sám napísal už veľa kníh a v nich to povedal oveľa krajšie?” priznáva Ján Štrasser. Napokon sa pri rozhovoroch stretávali celý rok, od leta 2020 do leta 2021 a keby sa dalo, pokračovali by ďalej.
Čítajte aj Kniha týždňa: Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok
Puškin nie je Putin
„Dnes by som určite hovoril o vojne na Ukrajine, o tom ako pri záberoch na zničený Mariupoľ vidím slovenské Kalište, ktoré vypálili a vyvraždili nacisti. Putin surovo zničil predstavu o svete, v ktorom platia pravidlá, v ktorom môžeme vedľa seba žiť a rešpektovať sa, aj keď spolu nesúhlasíme. Chce prepísať svetový poriadok, čo bude mať závažné globálne dôsledky. No nechtiac vytvoril ,politický ukrajinský národ’ a aj Slovensku pomohol ujasniť si, čo nechce,“ hodnotí Martin Bútora, bývalý veľvyslanec.
Hovoril by aj o tom, ako v roku 2009 v liste Barackovi Obamovi bývalí prezidenti Havel, Wałęsa, Michal Kováč a Kwasniewski spolu s ďalšími politikmi a osobnosťami zo strednej a z východnej Európy upozorňovali, že Rusko sa vracia na scénu ako revizionistická mocnosť, prisvojuje si právo rozhodovať o ich bezpečnostnom smerovaní.
Zároveň však neskrýva svoj vzťah k ruskej literatúre: "Manželkina mama Magda Takáčová prekladala Bulgakova, Bunina aj Solženicynovu Rakovinu, ktorá bola 20 rokov v trezore,“ dodáva. Dnes číta napríklad Ľudmilu Ulickú.
"Lenže Puškin nie je Putin,“ dodáva básnik Ján Štrasser, ktorý prekladal Eugena Onegina a ďalšie diela ruských autorov. V roku 2004 za to získal štátne vyznamenanie Ruskej federácie – Puškinovu medailu. Na protest proti útoku Ruska na Ukrajinu sa jej vo februári zriekol. S vysvetlením, že, žiaľ, Puškinova medaila je aj Putinova medaila, keďže výnos podpísal ruský prezident. Iróniou osudu medaila visí na stužke v ukrajinských farbách…
Foto: SLOVART
NATO aj LGBT
Ján Štrasser sa na rozhovor pripravoval pár mesiacov, Martin Bútora tiež siahol do svojich archívov, aby odpovede boli faktograficky čo najpresnejšie. Tak sa v knihe hovorí aj o tom, ako Mečiarova manipulácia s informáciami podnietila vznik nezávislej správy o stave spoločnosti Slovensko 1995 a napokon aj vznik Inštitútu pre verejné otázky, ktorý odvtedy podával neskreslený obraz o aktuálnych problémoch spoločnosti.
Čítajte aj Bútora: Kauza Wikileaks poukazuje na krehkosť demokracie
Samostatnú kapitolu tvorí obdobie, v ktorom Martin Bútora pôsobil ako veľvyslanec SR v USA (1999 – 2003). Diplomatické úsilie, ktoré spolu so svojím tímom vynaložil na americkú podporu vstupu Slovenska do NATO, vieme naplno oceniť hádam až dnes.
Ján Štrasser sa bývalého veľvyslanca pýta aj na stav americkej spoločnosti i na geopolitické postavenie USA a Ruska. Sociológ Bútora hovorí o postavení ľudí LGBTQ+ komunity na Slovensku rovnako aj o Afroameričanoch v USA, o maďarskej menšine, o Rómoch i o židovskej komunite na Slovensku, o ekológii, migrácii, regulácii internetu, Trumpovi, Bidenovi, Číne a Putinovi – a to tesne pred ruskou agresiou na Ukrajine.
Otázky sú napohľad jednoduché, no presné a konkrétne, o to ťažšie je odpovedať úprimne a fundovane, podložiť svoj názor, vysvetliť svoj pohľad a nestratiť v rozhovore tempo.
Martin Bútora je človek mnohých tém, jeho profesijný životopis a skúsenosti sú bohaté. Pri čítaní týchto rozhovorov sa potvrdzuje, že umelci a vedci dokážu vidieť dopredu. Rovnako ako keď dnes čítame knižky o Ukrajine, vravíme si: mali sme to vedieť. Martin Bútora však verí, že zmena spoločnosti k lepšiemu je možná – história má na to mnoho príkladov, svetová aj slovenská.
