Foto: Slovart
Majstrovsky strieda napínavý dej s vnútorným monológom postáv v šťavnatom príbehu plnom protirečení, v ktorom vždy životu dýcha na krk smrť
Anarchisti, teroristi
Andrejev písal na začiatku 20. storočia, keď sa Rusko zmietalo v sérii násilných pokusov o zmenu – od anarchistických atentátov až k revolúciám. Napätie jeho noviel vytvára zločin v rôznych podobách, ale aj vnútorný konflikt hrdinov, túžby a ideály sa zrážajú s ľudskou nedokonalosťou, hlúposťou či podlosťou. Majstrovsky strieda napínavý, až kriminálkou zaváňajúci dej s vnútorným monológom postáv, aby predostrel šťavnatý príbeh plný protirečení, v ktorom vždy životu dýcha na krk smrť. Hrdina prvej novely Gubernátor sa previnil, keď dal strieľať do štrajkujúcich robotníkov a teraz ho za to čaká vopred ohlásená smrť. Nikto v meste nevie, kedy sa to udeje ani kto to spraví, no všetci vrátane samotného gubernátora sú si jeho neodvratnou smrťou istí. Ako dokáže človek čeliť vine a trestu?
Čítajte aj Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme
Kto oklamal Judáša?
V druhej novele Andrejev siaha dokonca po biblickom motíve zločinu, v histórii hádam nenájdeme silnejší symbol zrady ako práve Judášov bozk a tridsať strieborných za ktoré predal Ježiša. No jeho Judáš z Kariotu ani jeho apoštoli nie sú čierno-bieli. Zrada je zrada a zločin ostáva zločinom, no zlyhali aj iní. Andrejevov Judáš sa pýta: Kto oklamal Judáša?
V novele Tma iróniou osudu hrdina revolucionár príde o svoje ideály „v bordeli“ a to zároveň so svojím panictvom. Jedna jediná noc vo verejnom dome mu je osudná a zmení celý jeho život. „Dobrák“ anarchista alebo terorista? Padlá žena či úprimná družka? Dialóg tejto dvojice je vlastne dialógom štyroch ba i viacerých verzií tých istých ľudí.
Čítajte aj Kniha týždňa: Očarujúca Hymna demokratickej mládeže
Ja som neni treba obesiť!
Podobné postavy nájdeme aj v známom Andrejevovom príbehu Balada o siedmich obesených, v ktorom vystupujú mladí ľudia (opäť hrdinovia či z pohľadu štátnej moci teroristi), ktorí plánujú útok na ministra. Andrejev fascinujúco vykresľuje ich cestu na šibenicu, balansovanie na hrane medzi životom a smrťou. Keď si človek opáše výbušninu ako samovražedný atentátnik, zvolí si smrť dobrovoľne. Keď ho však odhalia a odsúdia, o svojom živote už nerozhoduje, a práve to človeka zmení, podlomí mu kolená. Niekto nezmyselne aj cele smrti cvičí, iný hrá v duchu šachovú partiu, aby nemusel myslieť na smrť, niekoho blízky koniec privádza do šialenstva, iný nestráca silu a môže byť druhom oporou.
Okrem piatich revolucionárov (traja muži a dve ženy, či skôr mladíci a dievčatá), idú na popravu aj ďalší dvaja odsúdenci – jeden zbojník a druhý vrah. „Ja som neni treba obesiť,“ hovorí jeden z nich lámanou ruštinou. No Andrejev (ktovie prečo?) tento príbeh „obesil na krk“ velikánovi Levovi Nikolajevičovi Tolstému – novelu mu akoby s úsmevom venoval.
Čítajte aj Kniha o vojne pre deti otvára srdcia a hladí dušu
Andrejev podľa kritikov vo svojej tvorbe spája to najlepšie z dvoch velikánov klasickej ruskej literatúry – Dostojevského a Čechova, tragika bytia v horúcej dobe je však u Andrejeva nasiaknutá ironickým úsmevom. Jeho svet zapĺňajú pomýlení intelektuáli aj šokovaní generáli, vojaci aj mužíci, idealisti a zbojníci, svätci aj diabli – ľudia z mäsa a kostí, skutoční, ako ich pánboh (a doba) stvorili. Ako to dopadne, keď Diabol vezme na seba ľudskú podobu a rozohrá na zemi svoju hru, sa dočítame v poslednej novele, Diablovom denníku.
„Nie je celkom jasné, či doba, do ktorej sa narodil, zrodila jeho, alebo on vyjadril dobu tak, ako mu to velil vnútorný Andrejev. Jeho obrovská popularita a rozporuplné hodnotenie jeho tvorby svedčia o tom, že zrejme hovoril o niečom podstatnom, čo mnohí cítili, ale nevedeli pomenovať," píše v doslove Valerij Kupka.
