Šklovského kniha Zoo: Ruskí emigranti v Berlíne sa cítili ako v klietke

Viktor Šklovskij je pozoruhodný človek. Vojak - účastník februárovej ruskej revolúcie 1917, ktorá zvrhla cára a nastolila dočasnú vládu, eser a terorista, ktorý pripravoval protiboľševické sprisahanie, neskôr bojoval na strane Červenej armády, po Leninovej revolúcii ho amnestovali, no onedlho za dramatických okolností utekal do Fínska cez zamrznuté Ladožské jazero.

25.04.2022 09:00
debata
Viktor Šklovskij: Zoo alebo Listy vôbec nie o... Foto: BRAK
kniha SKLOVSKIJ-ZOO Viktor Šklovskij: Zoo alebo Listy vôbec nie o láske

Žil ako emigrant v Berlíne a napokon sa vrátil do sovietskeho Ruska, hoci vedel, že „bude musieť klamať“ – lebo, doma je doma, nech sa deje čokoľvek! Zároveň bol aj spisovateľom, teoretikom literatúry aj filmu, zakladateľom ruského literárneho formalizmu a filmárom. Bol teda odrazom aj tvorcom svojej búrlivej doby. Jeho kniha Zoo alebo Listy vôbec nie o láske vznikla v 20. rokoch v Berlíne, počas rokov emigrácie a prinesie dobré čítanie najmä ľuďom, ktorí sú odchovaní na ruskej literatúre.

Veci menia človeka

Dvadsiate roky boli pre Berlín zlatým vekom Weimarskej republiky a Berlín sa stal tiež hlavným mestom ruských emigrantov, ktorí bývali väčšinou pri zoologickej záhrade (odtiaľ aj názov Šklovského knihy). Emigranti vždy pociťujú smútok za domovom, nech už sa ho zriekli za akýchkoľvek okolností. Šklovskij nám však predostiera špeciálnu zmes clivoty, irónie a sebairónie, príťažlivú svojou hĺbkou, bystrými postrehmi, ktoré presahujú svoju dobu. Obdivuje autá (sme na začiatku 20. storočia) a zároveň sa desí ich rýchlosti.

„Veci okolo nás rastú – je ich teraz desať- alebo stokrát viac než pred dvesto rokmi. Ľudstvo nimi vládne, jednotlivec nie. Človek musí preniknúť do tajomstva strojov, potrebujeme nový romantizmus, aby na zákrutách nevyhadzovali ľudí zo života,“ píše. Veci podľa neho človeka menia a tieto myšlienky by sme pokojne mohli aplikovať aj dnes, v čase internetu, mobilných telefónov a satelitov.

Billy Summers, Stephen King Čítajte viac Stephen King má nového nájomného zabijaka. Volá sa Billy Summers

Láska ako experiment

Šklovskij je známy ako literárny experimentátor a na tomto princípe mienil postaviť aj svoju knihu – na pomedzí románu, fejtónu, biografie, vedeckej práce, román v listoch, ako ho predstavuje prekladateľka Kristína Karabová. Muž píše žene, ktorú miluje, no ona mu zakazuje písať o láske. Občas mu odpovie a on občas svoje slovo poruší. „Jednotlivé momenty spája všetko to, čo súvisí s príbehom lásky človeka k jednej žene. Táto kniha je pokusom vymaniť sa z rámca obyčajného románu,“ vysvetľuje autor. No zároveň priznáva: „Musel som sa v zahraničí zlomiť, a tak som si našiel lásku, ktorá ma zlomila.“

Šklovskij zažil vojnu a revolúcie, v ktorých mu dvoch bratov zastrelili a jeho sestra zomrela od hladu. Zažil aj slávu a uznanie ako spisovateľ, vedec aj filmár. Patril vo svojej krajine ku generácii, ktorá sa nikdy nezbavila vojenských košieľ, nech by ich revolúcia aj zhltla, ako priznáva. V Berlíne (a napokon aj v bývalom Československu) sa zišla ruská emigrácia v rôznych vlnách – aristokrati, menševici, intelektuáli – bieli aj Čekou prenasledovaní červení. Šklovskij mal ako mnohí Rusi veľmi silno zapustené korene vo svojej domovine a emigráciu znášal mimoriadne ťažko. Túžil vrátiť sa domov, nech už sa tam deje čokoľvek, dobré či zlé. Jeho Zoo je práve z tohto obdobia. Názov knihy tak neodkazuje len na miesto pobytu ruských emigrantov v Berlíne, ale aj na ich vnútorné prežívanie – v cudzom svete sa cítili ako zvieratá v klietke.

kniha spev vtakov Čítajte viac Kniha týždňa: Spev vtákov

Oni jedia vidličkou!

V Šklovského Zoo stretneme aj veľa známych osobností ruskej kultúry, básnika Velimira Chlebnikova, ktorého nazýva učiteľom, či Borisa Pasternaka, ktorý podľa Mariny Cvetajevovej pripomínal súčasne Araba aj jeho koňa a aj podľa Šklovského bol v neustálom pohybe. Šklovskij vie hovoriť s úctou a vie sa aj vysmiať. Veselo sa pohráva s „kultúrnymi rozdielmi“, aby nestratil hrdosť, a svojej milej – „ruskej Európanky“ sa pýta: v akej reči povieš posledné slová na smrteľnej posteli? V Berlíne vidí domy „rovnaké ako kufre“ a hneď aj otvára priateľov kufor, s ktorým pricestoval z Ruska, v ktorom pre rozhádzané rukopisy a šatstvo „nie je jasné, kde je veda a kde gate“.

Šklovského Zoo je pôsobivá zmes ostrých vnemov vo vyhrotenej dobe na začiatku 20. storočia, keď aj spisovateľ držal v ruke zbraň. Už z nej nevanie pušný prach revolúcie, no aj po sto rokoch je cítiť clivotou a súčasne veselosťou, s akou sa díva na večný kontrast medzi ľudskou strnulosťou a pohybom doby, ktorá ich tlačí. Návšteva Šklovského Zoo je rovnako zábavná ako poučná.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #BRak