Foto: Absynt
Mladého publicistu a spisovateľa priviedla k téme náhoda. Mal iba trinásť či štrnásť rokov, keď starej mame dali zošit, aby doň napísala nejaké príbehy. Vrátila im ho plný spomienok. Napríklad na to, ako v desiatich rokoch prežila bombardovanie Nových Zámkov.
Trojnásobné peklo
Vnuk námet oprášil až po babkinej smrti. Ústrednou témou zostali nálety. Americké letectvo mesto zbombardovalo až trikrát – 7. októbra 1944, keď zahynulo vyše 370 ľudí, 14. októbra, čo si vyžiadalo ďalších asi 400 mŕtvych, a napokon 14. marca 1945.
Posledný útok bol najtragickejší, lebo prišiel nečakane. V meste sa síce rozhučali sirény, lenže bombardéry leteli ďalej, takže poplach zrušili. Obyvatelia povychádzali von a ešte boli v uliciach, keď sa lietadlá odrazu vrátili a začali zhadzovať bomby. Vypukla obrovská panika, mnoho ľudí sa ani nestihlo skryť. Ani tí, čo dobehli do pivníc, však neboli v bezpečí. Veľa z nich zavalili trosky zrútených domov.
Koľko ľudí zomrelo pri všetkých náletoch na Nové Zámky, nie je známe, pretože mnohých ani nevedeli identifikovať. V meste sa navyše nachádzali aj utečenci, vojaci či robotníci na nútených prácach. Predpokladá sa, že celkový počet obetí mohol dosiahnuť až 4 000. A to je viac, ako ich dokopy zahynulo pri leteckom bombardovaní Nitry, Prešova i Bratislavy.
Nové Zámky, ktoré boli predtým štvrtým najväčším mestom na Slovensku, sa zmenili na ruiny. Takmer dve tretiny domov nálety zničili alebo vážne poškodili, historické centrum prakticky zaniklo. A dôvod, prečo sa Američania zamerali na toto mesto? Nové Zámky mali veľký strategický význam, boli dôležitým železničným uzlom so zásobami pohonných hmôt.
Čítajte aj Kniha Týždňa: Auroville - moderná utópia
Vojna bez príkras
Dielo má podtitul Vojnový príbeh Nových Zámkov a bombardovanie nie jedinou témou, ktorú rozoberá. Autor opisuje aj to, ako toto územie v novembri 1938 odtrhli od Československa, ako tam vtiahli maďarské vojská, všíma si tiež osud asi 2 500 miestnych Židov.
Spočiatku sa nemuseli báť o život, lebo maďarský regent Miklós Horthy bránil ich deportáciám, no keď sa v roku 1944 dostali k moci radikáli, situácia sa zhoršila. Židov nahnali do geta a neskôr naložili do transportov. Ďalších hromadne vraždili, keď sa blížil front.
Čítajte aj Kniha týždňa: Päť výletov do pekla
Čitateľ sa dozvie i to, ako si obyvatelia mesta spomínajú na oslobodenie Červenou armádou, ako potom na nútené práce odvliekli stovky novozámockých Maďarov alebo ako prebiehala obnova zničeného mesta.
Kniha sa dobre číta. Autor ju napísal pútavo, historické fakty strieda so spomienkami očitých svedkov, niekedy si vypomôže aj citovaním iných autorov či odborníkov. Kladie si správne otázky, na ktoré hľadá odpovede. Prináša množstvo zaujímavých informácií, oboznamuje so životom amerických letcov, zamýšľa sa nad tým, aké traumy si asi niesli tí, čo bombardovanie okúsili na vlastnej koži.
Niektoré svedectvá sú azda priveľmi surové a kruté, taká je však vojna. Bombardovanie, ktoré ľudské telá trhá na kusy, nemožno prikrášliť. Buď ich opíšeme verne a pravdivo, alebo o nich pomlčíme.
Oceniť treba autorov bádateľský prístup. Ako priznáva, ľutuje, že sa témou nezaoberal skôr, keď ešte žilo viac pamätníkov. Takto ich musel hľadať telefonicky či dokonca cez inzerát. Nakoniec sa mu to však podarilo.
Čítajte aj Kniha o vojne pre deti otvára srdcia a hladí dušu
Čitateľ nemusí byť rodákom z Nových Zámkov ani historikom, aby ho dielo zaujalo. Je to svedectvo o dobe a vojnových hrôzach, ale aj o vzťahoch medzi Slovákmi, Maďarmi a Židmi.
Dnes je navyše znova aktuálne. To, čo pred 77 rokmi zažili obyvatelia Nových Zámkov, sa totiž až príliš podobá rozprávaniu Ukrajincov z Mariupola, Buče či Charkova…
