Má už festival svoje stále publikum alebo je pre širokú verejnosť? Ktoré nové knihy treba mať prečítané, ak chce človek zapadnúť?
Najviac sa mi páči, že na náš festival sa nevracia len publikum, ale radi sa vracajú aj samotní básnici trebárs ako publikum. To znamená, že sa im na Schaubmarovom mlyne v Pezinku a u nás v Modre páči. Často prídu kvôli stretnutiam, za kamarátmi, len tak podebatovať.
Netreba mať prečítané nič špeciálne, stačí mať otvorené oči a uši a počúvať. Stretnutie s poéziou v takejto podobe môže byť inšpiráciou chuti niečo si prečítať.
Čo môže festival poskytnúť začínajúcim básnikom? Je ich dnes dosť?
Na každom festivale je priestor pre debatu, takže začínajúci básnik by mohol na festivale stretnúť známeho, už etablovaného básnika a osloviť ho… Nie, to žartujem, náš festival je trochu snobský, chceme ponúknuť creme de la creme, to najlepšie, čo doma máme, a zároveň ho vždy venujeme dákej literárnej skupine či básnikovi, a to bez ohľadu na aktuálnosť.
Posledný festival bol venovaný Osamelým bežcom, tento rok festival venujeme Barbarskej generácii. Pripomenieme si však aj Olega Pastiera, jeho nedožité jubileum, a to celkom netradične – výstavou jeho literárnych prác.
Čo znamená festival pre vás osobne?
Teším sa na festival. Som rada, že sa nám ho podarilo po dvojročnom mlčaní obnoviť. Teším sa na kamarátov spisovateľov, na Petra Kalmusa, Laca Terena a jeho výstavu keramiky v Modre, na Erika Grocha, s ktorým si píšeme, no takmer sa nestretávame, na Ivana Wernischa, ktorý tento rok poctí náš festival svojou účasťou, na českého básnika kamaráta Petra Borkovca… Držte nám palce, nech je festival sviatkom a nech sa nám to všetko podarí!
