Foto: Ivan Melicherčík
"Ivan Melicherčík píše to, čo si myslíme aj my, ale nemôžeme si dovoliť povedať to nahlas,“ okomentovala raz autorove úvahy rešpektovaná riaditeľka galérie.
O predchádzajúcej knihe ZBERATEĽ, PRÍBEH BEZ KONCA som preto napísal, že je osobná, ba až intímna. Pri novinke ČO TO VLASTNE ZBIERAME? táto veta platí mnohonásobne viac a nadobúda nový rozmer. Rodila sa v posledných troch rokoch a vznikala za dramatických okolností. Je poznačená pandémiou Covid-19, ale najmä zdravotným stavom autora.
Na jar v roku 2020 mu praskla aorta. Vážna diagnóza posunula jeho uvažovanie, priority, plány aj sny. Operácie, pobyt v nemocnici, komplikované uzdravovanie a nové skúsenosti ho však aj inšpirovali. Ešte ležiac na lôžku na klinike, už si myšlienky, ktoré mu vírili hlavou, usporadúval. Spočiatku ich len kde-tu zaznamenával na rôzne papieriky a do notesov. Neskôr ich prepisoval, dopĺňal, zhutňoval, cizeloval.
Čítajte aj Kniha týždňa: Príbeh zberateľa, ktorý nemá konca
Na nič sa nehrá, je priama
Kníh, ako je táto, na Slovensku ani v Českej republike veľa nie je. Pozerá sa na umenie a všetko, čo s ním súvisí, celkom inak – z pohľadu uznávaného zberateľa. Nová kniha nielenže témy ďalej rozvíja a dopĺňa ich, ale prirodzene prichádza aj s celkom novými námetmi a výzvami, ktoré sa zberateľom pri love vytúženej koristi postavili do cesty v posledných rokoch. Upcháva tak posledné škáry v poznaní, ktoré ostali nezaplnené, ale vypĺňa aj medzery čerstvé, ktoré medzitým pribudli.
A hoci to autor možno ani nezamýšľal, kniha má ešte jeden dôležitý benefit: obsahom, formou a jazykom sa usiluje prepojiť a zblížiť teoretikov umenia, kunsthistorikov, galeristov, umelcov, pedagógov i študentov umeleckých smerov s osobitým „druhom“ milovníkov umenia – zberateľmi. Devízou je navyše fakt, že táto kniha nie je teoretická. Naopak, je predovšetkým zdrojom praktických informácií, rád a skúseností.
O umení a umení zbierať umenie Ivan Melicherčík napísal 19 kníh, a nie sú to publikácie hocijaké
Autentická forma krátkych zápiskov, poznámok, zamyslení, útržkov myšlienok, príhod, kritických glos či úvah súvisiacich s fenoménom zberateľstva sa pretavila do finálnej podoby 250-stranovej knihy. Autor si v nej opäť kladie otázky súvisiace s budovaním zbierky, všíma si svetlé i tmavé stránky zberateľstva, píše o obchode s umením, o falzifikátoch, otáznikoch spojených s výtvarnou kritikou či o manipulácii médií. Bez zábran odhaľuje zákulisie zberateľstva. Objasňuje, aké prekážky musí zberateľ pre svoju vášeň ustavične prekonávať, s akými démonmi zas a znova bojovať. Jasnými názormi vyzýva na zamyslenie, diskusiu i zmenu. Súčasne inšpiruje, argumentuje dlhoročnými skúsenosťami, a to všetko úsporným, sviežim a šarmantným jazykom skúseného novinára.
Čítajte aj Ivan Melicherčík: Sny Emerika Feješa
Unikát svojho druhu
"Zberateľ je aj sebec a egoista,“ priznáva Ivan Melicherčík a jedným dychom vysvetľuje, že keby taký nebol, vytúženú trofej – vysnívaný obraz či sochu – nikdy nezíska. Musí taký byť, veď keby sa správal inak, predbehne ho konkurent.
Zberatelia sa podľa autora knihy vždy podieľajú na stave klímy v kultúre, na smerovaní umeleckého diania. Sú to pešiaci bez uniformy a bez pamätníka. V prípade Ivana Melicherčíka to však celkom neplatí. Za zberateľské aktivity získal mnohé ocenenia. V pomeroch strednej Európy dokázal vybudovať zriedkavé dielo. Skutočné dielo v plnom zmysle tohto slova. Pretože zbierka, ktorú bezmála už 50 rokov s citom a vkusom buduje, je unikátna. Rovnako fortieľ, s akým ju prezentuje.
Čítajte aj Keď zberateľ vydáva knihy
Ivan Melicherčík napísal stovky novinových textov, desiatky recenzií, autorsky pripravil množstvo monografií a katalógov k výstavám. O umení a umení zbierať umenie napísal 19 kníh. Nie sú to publikácie hocijaké. Sú poctivé, výpravné a čítajú sa jedným dychom ako dobrý detektívny román. Skúsený autor detektívky vie, že novinka musí byť nabitá novými príbehmi, originálnymi zápletkami, nečakanými dejovými zvratmi, prekvapením. Skrátka, musí posúvať hranice. To sa aj v tejto novej knihe Melicherčíkovi opäť podarilo.
