
V talianskej tlači napísali, že knihu Kolibrík (u nás ju vydal Slovart v preklade Stanislava Valla) by mali poslať do vesmíru, aby mimozemšťania videli, akí sme a akí by sme chceli byť. Áno, v románe je naozaj veľmi veľa informácií o súčasnom človeku a je to napísané živo a v rôznych štýloch – od poetických pasáží cez citácie z vedeckej literatúry až po dialógy v esemeskách. Parádna forma a prekvapujúci obsah!

Trampoty s dedičstvom
Autor zavedie čitateľa do kultivovanej talianskej rodiny, v ktorej majú rodičia architektka a stavbár tri deti. Carrerovci bývajú vo Florencii, ale letovisko majú pri mori, v oblasti zvanej Bolgheri. Práve toto miesto zásadne určí osud rodiny, prinesie jej lásku aj smrť, ovplyvní jej budúce kroky. Hlavnou postavou príbehu je najmladší syn Marco (to jeho volali Kolibríkom), ktorý sa stane očným lekárom a žije jednoduchý život.
Túto jednoduchosť však spoznáva čitateľ do takých podrobností a dočká sa takých prekvapení, až sa mu dych tají. Jediný z rodiny žije Marco Carrera stále v rodnej Florencii a práve tým, že zostal doma, sa jeho zážitky znásobujú a silnejú. On sa stáva zodpovedným za dedičstvo po rodičoch a má s tým veľké problémy. Nie sú to totiž šperky či zlato, ale archív umeleckých fotografií po mame či jedinečné modely budov, čo vytvoril otec. Vyhodiť to, alebo nie?

Márnosť nad márnosť
Sandro Veronesi píše bez pátosu, veľmi ľudsky, naozaj akoby sa s čitateľom rozprával osobne. A každý čitateľ vie, o čom hovorí, lebo všetci zažívame podobné veci. Aj spisovateľ prichádza v texte k názoru, ktorý je tiež dosť všeobecný, že všetko je márnosť nad márnosť. Hoci to aj priamo vysloví, celý príbeh dokazuje, že všetko má zmysel a možno ešte väčší, než sa zdá.

Napriek clivým a fatálnym motívom vyznieva teda text Kolibríka optimisticky a povzbudzujúco. Autor totiž veľmi dôkladne glosuje všetko, čo sa mu stane, čo sa ho dotkne, o všetkom premýšľa a tým podnecuje aj čitateľa na spoluúčasť na vzťahoch Marca s manželkou Slovinkou, so zvláštnou dcérou, ktorá si detstve myslela, že z nej vyrastá motúzik, s čudáckym kamarátom, ktorý prináša ľuďom smolu, so životnou láskou, s ktorou si píšu listy…
Marco je opatrný, ale aj tak sa ukáže, že nie všetko mal dostatočne premyslené. Napríklad aj odchod zo života eutanáziou nie je stopercentná výhra. Ako ale vidno, autor sa dotýka naozaj aktuálnych a diskutovaných tém. A nie je to len mudrovanie o zmysle života, v téme je aj plno zmyselnosti, rôznych chutí a krásnych obrazov. Kolibrík je skrátka výbojný a aj zábavný román o dnešku. Najmä o Európe a Európanoch. Veronesi v knihe vyzliekol Európanov donaha – vidíme sa a žasneme, akí sme rovnakí.