„Myslela som si, že Amerika je proti totalitarizmu. Ak áno, určite je dôležité, aby mladí ľudia dokázali rozoznať jeho prejavy. Jedným z nich je zakazovanie kníh. Musím povedať viac?“ uviedla Atwoodová, keď sa v USA začala štvavá kampaň proti Príbehu služobníčky.
Podľa Asociácie amerických knižníc je tento román siedmou najčastejšie kritizovanou knihou v krajine. Zakazujú ju najmä v školách. Údajne je príliš vulgárna, obsahuje priveľa sexu a je „urážkou kresťanstva“. Moslimovia jej paradoxne vyčítajú, že je „protiislamská“.
Autorka výhrady odmieta. „Nikde v knihe sa nespomína, že ide o kresťanský režim. Čo sa týka sexuálnej otvorenosti, Príbeh služobníčky sa o sex zaujíma oveľa menej ako veľká časť Biblie,“ napísala školskému okrsku, ktorý chcel jej román zakázať v roku 2006. Atwoodová je na podobné útoky zvyknutá. Jej kniha sa na indexe ocitla už veľakrát, napríklad aj v Portugalsku či Španielsku. A čím vlastne tak poburuje?
Čítajte viac Bude v Amerike náboženská tyrania?Kniha ako symbol
Román je akousi feministickou dystopiou, fikciou o totalitnom systéme, ktorá sa odohráva v blízkej budúcnosti. Na území bývalých Spojených štátov vznikla republika, kde vládne zvrátený militantný režim. Následkom ekologickej katastrofy ľudstvo stráca plodnosť a ženy, ktoré ešte dokážu rodiť, totalita využíva ako sexuálne otrokyne. Sú vlastne menejcennou kastou v spoločnosti, kde o tom, čo je správne, rozhodujú iba muži.
Podľa románu, ktorý vyšiel v roku 1985, nakrútili najprv úspešný film Služobníčkin príbeh (1990) a neskôr aj televízny seriál (2017 – 2021). Ten vysielali televízie po celom svete vrátane RTVS a v súčasnosti sa pracuje už na jeho piatej sérii. To zase oživilo záujem o knihu, z ktorej sa predali milióny výtlačkov.
Čítajte viac Príbeh služobníčky chrstol všetkým vriacu vodu do tváre! Nová séria znova trafila do čiernehoČervený odev televíznych „služobníčok“ okrem toho využívajú i bojovníčky za ženské práva. Zahaľujú sa doň napríklad pri demonštráciách za rodovú rovnosť alebo pri protestoch proti obmedzeniu interrupcií. Aj preto niektorým náboženským skupinám či „ochrancom tradičných hodnôt“ prekáža Atwoodovej dielo.
Nejde však len o jej román. Od augusta minulého roka zmizlo zo školských knižníc v USA vyše 1 500 titulov. Väčšinou ich zakázali len preto, lebo rozoberajú rasové problémy či témy LGBTQ. Práve to knižné vydavateľstvo priviedlo k nápadu vytvoriť zväčšený formát Atwoodovej diela. Má 384 strán a vyrobili ho ručne z nehorľavých materiálov ako je napríklad hliníkový produkt cinefoil. Sú také odolné, že plameňom pri „grilovaní“ by dokázali vzdorovať až jeden a pol hodiny.
Čítajte viac Dokumentaristi si posvietili na tvorbu a život spisovateľky Margaret AtwoodProti cenzorom i fanatikom
Pálenie kníh je spôsob, akým sa nedemokratické vlády už oddávna snažili potlačiť slobodu. Už v treťom storočí rozkázal rímsky cisár Dioklecián zničiť ohňom kresťanské spisy. Neskôr tak postupovali aj kresťania a v 30. rokoch minulého storočia nacisti.
„Dúfajme, že sa nedostaneme do štádia, keď sa budú páliť celé náklady kníh ako vo filme 451 stupňov Fahrenheita. Ak to však spravíme, tak dúfajme, že sa niektoré knihy ukážu ako nespáliteľné – že poputujú do podzemia, ako sa to stalo so zakázanými knihami v Sovietskom zväze,“ spomenula Atwoodová samizdaty z čias komunistického režimu.
Ohňovzdorný Príbeh služobníčky koncom mája napokon v New Yorku vydražili za 130-tisíc dolárov (asi 122-tisíc eur). Výťažok dostala spisovateľská organizácia PEN America na podporu slobodného vyjadrovania.
„Nespáliteľnú knihu vyrobili nielen preto, aby odolala cenzorom a zapáleným fanatikom, ale aj skutočným plameňom, ktorými chcú spáliť našu demokraciu,“ pripomenula na slávnosti amerického PEN klubu spisovateľka a herečka Faith Salieová.