K tomuto filozofickému smeru sa radí aj Cudzinec, príbeh sebe aj iným odcudzeného úradníka, súdeného za vraždu a nakoniec odsúdeného hlavne kvôli jeho zdanlivej ľahostajnosti k životu. Mersault, ako sa hrdina volá, je považovaný za Camusovu najosobnejšiu literárnu postavu.
Podľa spisovateľových spomienok sa zrodil už v roku 1937 alebo možno ešte skôr, a Camus doňho podľa kritiky vtelil napríklad vlastný údiv nad nezvratnosťou a hroznou definitívou náhodného činu.
Zdanlivo nesfilmovateľný Cudzinec zaujal aj filmárov, v roku 1967 ho na plátno previedol režisér Luchino Visconti, ktorý zveril titulnú rolu Marcellovi Mastroiannimovi.
Cudzinec, ktorý vyšiel v roku 1946 v angličtine a o rok neskôr prvýkrát aj v češtine, vyhral v roku 1999 anketu francúzskeho denníka Le Monde „100 najdôležitejších kníh 20. storočia“.
