Prečo švédsky spisovateľ Michael Hjorth nebude písať o vojne na Ukrajine?

Pred piatimi rokmi ste prišli do Bratislavy predstaviť svoju piatu spoločnú knihu o policajnom psychológovi Sebastianovi Bergmanovi nazvanú Tí, ktorí zlyhali – aj s kolegom Hansom Rosenfeldtom. Teraz vyšla siedma kniha s titulom Kto seje vietor a ste tu sám, nechýba vám kolega?

Samozrejme, že mi Hans chýba, veľmi chcel prísť, no nemohol, pretože je mimoriadne zamestnaný ďalším projektom. Ale ja som sem prišiel veľmi rád, Bratislava je krásne mesto. Väčšinou chodíme na prezentácie knihy vo dvojici, ale ak jeden nemôže, ide ten druhý, pretože milujeme svojich čitateľov a chceme s nimi byť v kontakte.

Naposledy, v novembri 2017, ste mi povedali, že ste s Hansom dosť odlišní, no perfektne sa dopĺňate. Vy píšete veľmi rýchlo, on pomalšie, pretože viac opravuje drobné chybičky…

Hans by nepovedal, že tie chyby sú drobné. Keď som bol mladší, myslel som, že človek má spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú mu podobní. Až neskôr som zistil, že je oveľa lepšie spolupracovať s ľuďmi, čo nie sú ako vy. Bavíme sa o rovnakých nápadoch, ale inak sa k nim dostávame, preto sa navzájom dopĺňame. Je to ako pri maľbe. Máme odlišné ťahy štetcom, ja robím veľké ťahy, on je detailnejší, ale nikdy sa nehádame o farbách, vieme, čo je žlté a čo červené. Ale v našej spoločnej knihe sú odlišné ťahy štetcom žiadané, pretože to presne vystihuje nášho psychológa Sebastiana Bergmana.

Viete si predstaviť aj iného spoluautora, alebo to je nemožné?

V prípade Sebastiana Bergmana by to bolo nemožné. Prichádzam z televízneho prostredia, ako scenárista a producent som mal veľa pracovných partnerov, ale pochybujem, že by bol niekto lepší ako Hans.

Ako ste sa vy dvaja vlastne zoznámili?

V roku 1994 som pracoval na televíznom sitcome a on na seriáli, potreboval som scenáristu a všimol som si, že napísal najlepšie gagy celej série, takže som s ním chcel pracovať. Kým sa to podarilo, trvalo to, obaja sme mali množstvo práce. K televíznej spolupráci sme sa dostali až pred desiatimi rokmi a neskôr sme si povedali, čo keby sme spolu napísali knižné krimi? Ja som v televízii pracoval ako producent na adaptácii kriminálok s Wallanderom, Hans pracoval na scenároch, tak nám napadlo, že by sme spolu mohli napísať televíznu kriminálku o psychológovi Sebastianovi Bergmanovi. Televízia však povedala nie, my sme si však medzičasom Sebastiana obľúbili, tak sme si povedali, že napíšeme knihu.

Je veľmi odlišné písať sitcom a krimiromán?

Isteže, ale je tam aj veľa podobností, pretože na konci musíte prichystať prekvapenie – v sitcome také, aby sa ľudia báli, v thrilleri zasa budujete napätie. Triky sú odlišné, ale veľa vecí je podobných.

Foto: Appendix Fotografi

svedi Švédski spisovatelia a scenáristi Michael Hjorth (vľavo) a Hans Rosenfeldt.

V oboch žánroch sa vyžaduje analytické myslenie, nie?

Áno, aby ste prenikli do postavy, pretože celú drámu vytvárajú postavy, tie sú kľúčové.

Ako prepínate medzi knihami a scenármi? Je písanie knihy viac oddychové?

Rád by som to povedal, ale nie je to tak. Po napísaní knihy je tvorba scenára tá najľahšia práca na svete. Pretože kniha má toľko slov! V scenári je to celkom iné, je to ako projekt domu, ale nie je to dom. Máte tam popísaný interiér, dialógy, potom prídu herci, režisér, kameramani atď. Ale v knihe musíte všetko napísať vy, nikto vám nepomôže. Scenár je začiatok, takže sa píše oveľa ľahšie a rýchlejšie.

Foto: Ikar

Kto seje vietor Kto seje vietor

A čo je pre vás zábavnejšie?

Oboje je zábava, s knihou je to ťažšie, ale keď sa dopracujete ku koncu, cítite veľkú úľavu: zvládol som to! Pri scenári ste tiež šťastný, keď ho dopíšete, ale nie je to také namáhavé.

Čítala som, že ste z Visby, ktoré je vraj rozprávkovým mestom na Gotlande, národným pokladom zapísaným do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to dobré miesto pre spisovateľa krimi?

Je to pekné miesto, bývajú tam trochu búrky, ale myslím, že dva-tri švédske thrillery sa tam už odohrávali. Takže dobré miesto.

A pokiaľ ide o kriminálnikov?

Ach nie, je to tam krásne. Ak sa pozriete na severské krimi, v skutočnosti nemáme toľko kriminálnikov, je to celé fikcia. Nemusíte sa báť prísť do Švédska a už vôbec nie na Gotland, ktorý je hlavne v lete prekrásny.

Čo by si tam turisti mali pozrieť?

Samozrejme Visby a potom by sa mali vybrať na sever na ostrov Ingmara Bergmana.

Čítajte viac Temné fantázie sú skvelá terapia

Kde sa odohráva najnovší príbeh vášho Sebastiana Bergmana?

Mali sme predstavu, že by sa mal pohybovať po rôznych miestach Švédska. Vyšetrovací tím pre najťažšie vraždy sídli v Štokholme a cestuje na rôzne miesta činu. Tentoraz sa vyberie do malého mesta Karlshamm na juhozápadnom pobreží. Nikdy predtým sme tam neboli, až pred troma rokmi sme tam mali stretnutie s čitateľmi a povedali sme si, tu sa nám páči, čo keby sme sem situovali príbeh o vrahovi ostreľovačovi, ktorý vydesí celé mesto? Keď začíname premýšľať o novej knihe, pozrieme si mapu Švédska a vravíme si: kde sme neboli, čo ešte objavíme?

Svet je dosť desivé miesto, stále sa niekde dejú rôzne horory. Ako je možné, že ľudí ešte stále bavia krimi príbehy? Potrebujú svoju dennú dávku hrôzy?

Cieľom kriminálok je pozrieť sa na psychológiu vraždy, odpovedáme na veľké otázky života a smrti. Prečo niekto zomrel? Môžeme sa cítiť doma bezpečne? Preto budú kriminálky vždy populárne.

Keď pozeráte televízne správy, beriete ich ako zdroj inšpirácie pre vaše príbehy alebo sa viac spoliehate na fantáziu?

Viac využívame fantáziu, inšpirujú nás skôr postavy a udalosti než správy, ktoré sú až príliš depresívne.

Napríklad vojna na Ukrajine.

To je niečo strašné, to vás len znepokojí, čo sa so svetom deje.

Takže také niečo sa do vašich kníh nedostane?

Nebude to v knihe hlavné, ale je možné, že niekde v pozadí ju spomenime, ešte sme o tom s Hansom nediskutovali.

Kedysi čitatelia riešili záhady spolu s detektívom, napríklad s Herculom Poirotom. Musí dnešný autor prísť s takým komplikovaným príbehom, aby čitateľ až do konca netušil, ako to dopadne?

Mení sa to. Väčšinou nepoznáme vraha a rozmýšľame, čo bude dobré pre príbeh. Nechceme, aby bol vrah diabol, chceme mu vymyslieť nejaké sociálne pozadie. Príbehy Agathy Christie sú ako rébusy, posadí niekoľko ľudí do miestnosti a medzi nimi je vrah. Milujem to, ale naše písanie je skôr o pátraní po vrahových pohnútkach, o jeho duši, než o tom, kto bol vrah.

Zmenili sa však aj postavy detektívov, v minulosti to boli úctyhodné morálne autority, dnes sú to často alkoholici či iné trosky…

Áno, antihrdinovia, aj náš Sebastian Bergman je taký. Chceli sme vytvoriť hrdinu, ktorého budete radi nenávidieť, ale bude brilantne riešiť zločiny, pričom ako človek bude príšerný. Je zaujímavé mať postavu, ktorá je v niečom veľmi šikovná a v inej veci celkom otrasná. Tá dráma sa nám páči.

Ako dlho máte v pláne písať o Sebastianovi Bergmanovi? Aj dvadsať rokov?

Vždy sme si hovorili, že v ôsmej knihe o ňom položíme zásadnú otázku. Máme ho radi, takže nevieme. Nikdy nehovor nikdy, ale ôsma kniha určite vznikne.

Máte vždy dosť nápadov, čo sa mu ešte môže stať?

Presne, jeho príhody ešte môžu pokračovať. Celkovo v severskom krimi máme tradíciu komplikovaných charakterov, čo je opakom amerického krimi, kde sú často dobrí hrdinovia na ťažkej ceste. Naša severská tradícia je temnejšia.

Čo teda môžeme očakávať v najnovšej, siedmej knihe Kto seje vietor?

Uplynuli tri roky od vraždy v Uppsale, všeličo sa zmenilo, Vanja je teraz policajnou šéfkou a keďže ide o jej prvú misiu na takom poste, je dôležité, aby sa podarila. V malom mestečku Karlshamm sniper za niekoľko dní zastrelil troch ľudí, nikto nevie, kto je ďalší na rade a prečo, obete vyzerajú náhodné, a tak v meste zavládne hrôza. Takže očakávajte thriller s rýchlym tempom a peknými zvratmi.

Koľko času vám zaberá písanie? Máte vôbec nejaký voľný čas?

Som spisovateľ, ktorý potrebuje termín, píšem na poslednú chvíľu. Na začiatku sa mi zdá, že mám veľa času a na konci zistím, že žiadny nemám.

Keď teda máte čas, čítate, alebo robíte radšej niečo celkom iné?

Čítam iné žánre, nie beletriu, ale rád čítam, aby som si trénoval mozog. Veľa sa prechádzam, pritom si čistím hlavu. Pri písaní knihy radšej nepozerám televíziu, aby som nezistil, že som stratil pri seriáli štyri hodiny. Inak však rád pozerám seriály ako akýkoľvek iný divák, občas rozmýšľam aj nad štruktúrou seriálu, ale ak je dobrý, na všetko zabudnem a nechám sa vtiahnuť do deja.

Aký seriál máte rád?

Mnohé, keďže som starý, rád pozerám Sopranovcov, pretože to bol prvý odlišný seriál o mafiánoch. Rád som pozeral seriál Ozark na Netflixe (o finančnom poradcovi, ktorý donúti rodinu odísť z Chicaga do oblasti Ozark v Missouri, kde musí za päť rokov vyprať 500 miliónov dolárov, aby uchlácholil drogového bossa). Lenže dnes je problém, že existuje toľko dobrých šou, až si neviete vybrať a zaberá vám to veľmi veľa času, prípadne si ich chcem pozrieť znova, ako Západné krídlo. Teraz som najviac nadšený z Ozarku.