Obálka knižky, ktorú preložila Zuzana Bujačková, je ladená dočervena a zdobí ju ilustrácia Františka Hübela z Kysuckej galérie v Oščadnici. Dej románu Narine Abgarian sa síce neodohráva na Slovensku, no Hübelove drevené chalúpky uvádzajúce každú z troch častí (Tomu, kto uvidel, Tomu, kto príbeh vyrozprával, Tomu, kto si vypočul príbeh) k nemu mimoriadne dobre pasujú.

Narine Abgarian (1971) ako spisovateľka a blogerka pôsobí v Moskve, no do Arménska sa vo svojich dielach často vracia. Napísala už 12 kníh, je laureátkou prestížnej literárnej ceny Jasnaja Poľana. Knižka Z neba spadli tri jablká z roku 2015 sa stala medzinárodným bestsellerom, preložili ju do 14 jazykov a svetoznáma Ľudmila Ulická sa o nej vyjadrila ako o balzame na dušu. A naozaj, čitateľ má pocit, ako by sa ponoril do akejsi fantastickej starodávnej rozprávky kríženej s magickým realizmom Márqueza.

Začína sa čiernohumornou scénou, ako si Sevojanc Anatolija ľahne na smrteľnú posteľ a chystá sa zomrieť. Knižka je totiž plná rázovitých postavičiek s podivuhodnými menami (Voske, Baba Mane, Šlapkanc Jasaman, Magtachine, poštár Mamikon, Ejboganc Valinka…), ktoré žijú v dedine Maran v bližšie neidentifikovanom čase – na kopci Maniš-kar ďaleko od civilizácie v doline.
Príbehy všetkých postáv sú rafinovane poprepletané, dojemné i zábavné, raz pôsobia realisticky, inokedy ako by ich vystrihli z Jakubiskových filmov. Vyskytujú sa tu vojny a zemetrasenia, veštci, biely páv, chlapec, čo cíti blížiace sa nešťastia, no najmä je to knižka hlboko ľudská, v ktorej sa dejú zázraky. Napríklad Anatoliji, ktorý napokon zomrie až o rok a mesiac, na strane 168, tesne pred záverom knižky.