Jiří Mádl: Ľudia by mali chodiť na terapiu

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu?

Rozhodol som sa tak už ako dieťa. Hovorieval som, že nech sa deje, čo chce, bude zo mňa spisovateľ. Teraz som narazil na tému, pri ktorej som nevedel, ako ju sfilmovať. Preto som si povedal, že je to ten správny moment napísať knihu.

Natáčanie filmu je viac-menej tímová práca. Bolo pre vás písanie knihy intímnejšie?

Bolo to niečo úplne iné, pretože, ako hovoríte, keď človek točí film, má okolo seba zhruba 60 ľudí. Tí sa stále na niečo pýtajú (smiech). Keď človek napíše scenár, musí ho dať prečítať televízii a distribútorovi, neskôr sa k nemu vyjadrí aj filmový fond, producent a koproducent.

Pri knihe je veľmi málo ľudí, ktorí si ju prečítajú – nejaká blízka rodina alebo priatelia, a potom redaktorka z vydavateľstva. Keď presvedčíte troch ľudí, aby si knihu prečítali, tak je to veľa. Zrazu teda máte veľmi málo reakcií, čo je celkom zvláštne. Ale ten proces, počas ktorého je človek sám, je pekný a neskutočne pohodlný. Výhodou je aj to, že môžete písať hocikde.

Aké sú prvé reakcie na román Přitažlivost planety Krypton?

Zatiaľ sú skvelé. Som ale pokorný, snažím sa čakať, pretože zatiaľ ho čítali prevažne ľudia, ktorí sa zaoberajú literatúrou. Ako autor-filmár viem, že sa mi celkom darí oslovovať publikum, ktoré sa venuje filmom.

Otázka však je, kam až tie vaše chápadlá budú siahať, či sa dotknú aj tých ľudí, ktorí bežne nečítajú, ale keď vezmú do rúk vašu knihu, tak sa im bude páčiť. To je moja ambícia. Rád by som mal dobré kritiky, čo zatiaľ mám, ale tiež by som chcel mať veľa čitateľov. Rovnako ako pri filmoch, aj tu sa držím zásady, že nechcem prekročiť isté hranice vkusu, ale na počte divákov mi záleží.

Ako dlho vám trvalo napísať román?

S prestávkami niečo vyše dvoch rokov.

V príbehu zohrávajú podstatnú úlohu sociálne siete. Myslíte si, že sa ich prostredníctvom dá vybudovať fungujúci vzťah?

Vzťah, ktorý si v mojej knihe vybudujú hlavné postavy, je kvalitný a hodnotný. Nemyslím si však, že sa na sociálnych sieťach dá vybudovať plnohodnotný vzťah. Virtuálny priestor má svoje limity. Přitažlivost planety Krypton sa začína konverzáciami na sociálnej sieti, v ktorých Martin a Veronika spomínajú na detstvo a zároveň sa delia o veci, ktoré zažívajú v súčasnosti. Napriek tomu sa medzi nimi ten vzťah buduje.

Myslím si, že je na nás, ako sa k virtuálnemu svetu budeme správať. Moja obľúbená veta je: „Nie sú zlé veci, sú len zlí užívatelia“, ktorá sa dá aplikovať aj na alkohol, drogy či pornografiu. Musíme vedieť, ako s vecami zaobchádzať, a to sa týka aj internetu.

Foto: Biz Books

Přitažlivost planety Krypton Jiří Mádl - Přitažlivost planety Krypton

V románe opisujete internetový priestor z obdobia začiatku nultých rokov. Bol vtedy iný ako dnes?

Určite áno. V tej dobe sme ešte len objavovali možnosti, ako napríklad písať si v reálnom čase s niekým, kto je od nás ďaleko. Dnes už je to také bežné, že tomu chýba dobrodružstvo objavovania. Okrem toho, dnešný internet tvorí veľké množstvo audiovizuálneho odpadu.

Keď som si kedysi mohol na internete pozrieť nejaký videoklip, ktorý som hľadal, bol som nadšený, že sa mi ho podarilo nájsť. Dnes, keď ráno nastúpite do električky, vidíte ľudí, ktorí sa točia, ako idú do školy, a dávajú to na svoje sociálne siete. Preto si myslím, že písaná forma sa zrazu stáva exkluzívnym obsahom.

Na príklade Martina veľmi autenticky opisujete stavy úzkosti, paniky a toho, ako sa s tým vyrovnávať. Čo vás k tomu inšpirovalo?

Moja vlastná skúsenosť. Sám som zažil úzkosti a panické ataky, aj keď ma nesprevádzali po celý život ako niektorých ľudí. Možno preto, že to bola krátka, ale intenzívna doba, sa mi podarilo získať určitý nadhľad.

Ľudia totiž nechcú veľmi rozprávať o úzkostiach, a to z dvoch dôvodov. Po prvé sa nechcú zdôverovať s niečím takým osobným a po druhé preto, lebo keď o tom človek rozpráva, zatiaľ čo ho to ešte neprešlo, tak si to znovu navodzuje. Preto rozumiem, ak sa o tom niekto nechce baviť.

Máte pocit, že sa o týchto veciach v dnešnej dobe hovorí viac?

Určite áno. Pamätám si, že keď mi niekto kedysi povedal, že chodí na terapiu, tak som si o ňom pomyslel, že je divný. Dnes mi príde divný ten, kto na terapiu nechodí (smiech). Sme to, o čo sa staráme. Niekto má záhradu, o ktorú sa stará, a môžeme o ňom povedať, že je záhradník, ktorého zaujíma príroda. Keď si niekto čistí topánky, je to fajn, určite ho zaujíma jeho vzhľad. Ja sa starám o svoju dušu, nielen preto, že je to môj pracovný nástroj (smiech), ale aj preto, lebo ju chcem mať učesanú.

Myslím si, že ľudia by mali chodiť na terapiu a mali by hľadať nový rozmer svojej osobnosti. Nie je to len o tom narodiť sa a umrieť, zobudiť sa a zaspať. Súčasná doba nás od našej duše odtrháva, čo je na niektorých ľuďoch aj vidieť – začínajú byť totiž nebezpeční. Mnoho z nich je aj v politike, potom je to ťažké (smiech).

Čítajte viac Hviezda Snowboarďákov napísala knihu nabitú erotikou. Aká je?

Martin má tendenciu od svojich problémov utekať. Myslíte si, že sa pred nimi dá utiecť?

Nedá. Asi rok som žil v New Yorku, kde som spoznal množstvo ľudí, ktorých som považoval za utečencov tohto typu. Nie sú to ľudia, ktorí by išli za lepším, ale skôr utekajú sami pred sebou. To sa však nedá – človek si to jednoducho musí vyriešiť.

Dôležitým spojovníkom medzi Martinom a Veronikou je postava Supermana. Ste fanúšikom komiksov?

Nepovedal by som, že komiksov, som vyslovene fanúšikom Supermana. Myslím si, že mu chýba domov, o ktorý prišiel, a to aj napriek tomu, že sa stal slávnym u nás na zemi. Každý chce mať domov. Neoslovil ma však len príbeh tohto superhrdinu, ale aj herca Christophera Reevesa, ktorý ho stvárnil vo filme.

Stal sa Supermanom na striebornom plátne, ale zároveň bol dobrým človekom aj v súkromnom živote, venoval sa charite. Potom sa mu ale stala nehoda a zostal na vozíku. Napriek tomu bol stále inšpiratívnym človekom. Ako dieťa som to dosť vnímal, preto naňho vo svojej tvorbe často odkazujem. V Přitažlivosti planety Krypton asi najviac, ale napríklad aj film Pojedeme k moři sa začína tým, že má na sebe chalan tričko Supermana.

Čo pre vás bolo najväčšou výzvou pri písaní knihy?

Najväčšou výzvou je zistiť, či človek vie písať a či vládne jazykom. Myslím si, že vo filme dobre cítim hudbu a viem pracovať s hercami, čo sú moje dve najsilnejšie zbrane. Pri písaní nemáte ani jedno, len svoj jazyk. Musíte vedieť všetko opísať a navodiť tým atmosféru. Je to úplne iná výzva.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Jiří Mádl Dnešný internet tvorí veľké množstvo audiovizuálneho odpadu," tvrdí Mádl.

Plánujete napísať ďalšiu knihu?

Áno. Mám už zvolenú tému aj názov, ale radšej si počkám, ako sa bude ľuďom páčiť moja prvotina. Ak sa bude predávať, napíšem ďalšiu.

Aký by to bol žáner?

Myslím si, že v niečom ide o podobný žáner, v akom je napísaná Přitažlivost planety Krypton. Bude to ale predsa trochu iné. Pracovný názov je zatiaľ Moje láska Kiara. Príbeh je o tom, že sa chalan v detstve zamiluje na dovolenke v Bibione do dievčatka Kiary, a je to taká veľká detská láska, že sa mu potom počas života ťažko zamilováva.

Viete si predstaviť, že by ste Přitažlivost planety Krypton sfilmovali?

Áno. Dôvod, prečo som knihu napísal, bol aj ten, že som si ten príbeh nedokázal predstaviť ako film. Teraz ju už začínam čítať s tým, že si ju predstavujem ako audiovizuálne dielo. Nemusí ísť nutne o film, mohla by to byť aj miniséria.

Rozmýšľali ste už nad tým, kto by stvárnil hlavné postavy?

Vôbec nie. Keď pripravujem nejaký film, nikdy si nepredstavujem konkrétne osoby, ktoré by jednotlivé postavy stvárnili.

Cítite sa najlepšie ako herec, režisér alebo spisovateľ?

Ťažko povedať. Najšetrnejšie k môjmu zdraviu je písanie. Mám pri ňom najmenej nervov. Najstresujúcejšie je byť režisérom. Je to šialené. Ešte som nenašiel nič, čo by na tom bolo dobré. Je to čisté utrpenie, písanie je oproti tomu radosť.

Hynek Čermák nám nedávno v rozhovore povedal, že režisér musí byť aj dobrý matematik. Súhlasíte?

S tým úplne súhlasím. Režisér musí v hlave držať čas, musí si rozvrstviť čo a kam, koľko času venuje určitej scéne, pretože nedostane viac natáčacích dní, musí byť opatrný, musí vedieť, ako s kým hovoriť – inak sa hovorí s dieťaťom, inak so starším človekom, inak so štábom. Je to o tom prepínaní.

Pre mňa je to čisto stresujúca práca (smiech). Budem to, samozrejme, robiť aj ďalej, nechcem týmto odrádzať ľudí od réžie. V našich podmienkach však ide o hroznú prácu.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Jiří Mádl Režírovanie filmu je podľa Mádla veľmi stresujúca práca.