
Etela Farkašová dala svojej novej knihe provokatívne dlhý titul, aby každý hneď videl, že toto čítanie sa rýchlo zhltnúť nedá: O tichu, pomalosti a iných hodnotách, esej o čase, v ktorom žijeme, a o tom, ako ho žijeme (vydavateľstvo SSS, ilustrácie Kveta Fulierová.) Téma sa týka každého a hoci je spracovaná formou eseje, číta sa ako román a má silu Farakšovej próz. Autorka s citáciami z nich v texte pracuje, rozvíja myšlienky, na ktoré prišla v umeleckých textoch. V eseji účinkuje aj hlavná hrdinka úspešného románu Záchrana sveta podľa G, ktorej veľmi záležalo na riešení problémov planéty Zem a nastoľuje ich, samozrejme, v celkom originálnom znení, jednoducho a naliehavo.

V tempe lístia
Etela Farkašová hovorí v eseji predovšetkým za seba, ale znie s ňou celý chór. Cituje rôzne názory, zoznamuje čitateľa s autormi (naozaj dobré tipy!), ktorí sa tejto téme tiež venujú. Pozoruhodné myšlienky spisovateľov, filozofov, hudobníkov a iných mysliteľov komponuje do textu s veľkým citom, detailne, so znalosťou veci. Však stíšením planéty sa zaoberala Etela Farkašová v celej svojej tvorbe – vždy ladila čitateľa na pokoj a hĺbku. Taký bol už aj sfilmovaný príbeh Priatelia padajúceho lístia, jej verše, knihy o hudbe, román Scenár a ďalšie. Táto knižná esej je akoby istá rekapitulácia, obsahuje aj fakty z autorkinho života, jej zážitky či tajomstvá tvorby a myslenia. Jej vkus.
Pre mnohých môže byť táto esej aj terapiou
Z textu cítiť aj to, že sama autorka nie je pomalá. Naopak, v živote podáva veľké výkony, prešla kus sveta, je turistkou, cyklistkou (aj o tom sú pekné pasáže v eseji), pokiaľ ju niečo nebolí, má rýchlu chôdzu. Stojaté vody sú jej stále cudzie. „Život by sa nemal redukovať na preteky v rýchlosti, nemal by sa riadiť princípom čím rýchlejšie a čím viac… Jestvuje pojem homo insatiabilis – človek nenásytný a ja si myslím, že práve taká je dnešná doba, ktorá zabúda na obmedzené zdroje našej planéty. Je nevyhnutné zmeniť mentalitu, prijať isté limity v nárokoch a potrebách. Metaforicky povedané, nevyhnutné je spomalenie či stíšenie,“ povedala autorke o svojej novej knihe.

Nonstop doba
Pre mnohých môže byť Farkašovej esej aj terapiou. Nie každý sa totiž vie začleniť do rýchleho tempa, čo ho automaticky vyraďuje z hlavného diania. A často práve tí pomalší a uzavretejší priniesli ľudstvu významné objavy. Ak niekto mlčí, vysvetľuje sa to zväčša tak, že nemá čo povedať, píše Farkašová a vyvracia takéto predsudky. Nie je to však polemika, hovorí o svojej skúsenosti. Pozornosť prenáša do rôznych oblastí života, kde všade sa prejavuje zrýchlenie – je to aj vo výučbe, v stravovaní, vo vzťahoch. Ľudia nemajú čas sadnúť si s priateľmi na kávu, prečítať si knihu, pozastaviť sa nad krásou prírody, nad sebou. Vedie to k povrchnosti a nie je to pre ľudí vhodné. Však nie nadarmo cituje Farkašová v knihe aj starý známy citát z Jána Amosa Komenského: Všeliké kvaltování toliko pro hovada dobré jest.
No ktovie, čo by Komenský povedal na našu dobu, či by aj on napokon nehovoril s trochou sebaobdivu: Nestíham! Asi aj vtedy sa jeho spolupútnici ponáhľali, keď sa vyjadril o „hovadách“, ale ako vyplýva z Farkašovej eseje, dnes je to vážnejšie.