Kniha týždňa: Volám sa Lucy Bartonová

Elizabeth Strout je známa autorka, podľa jej románu Olive Kitteridgeová, za ktorý získala Pulitzerovu cenu, vznikol miniseriál HBO s Frances McDormand v hlavnej úlohe. Jej ženské hrdinky nie sú jednoduché bytosti a už vôbec nie sú dokonalé, no všetky sú presvedčivé, skutočné.

07.08.2022 14:00
debata
Elizabeth Strout: Volám sa Lucy Bartonová Foto: Inaque
kniha volam sa lucy bartonova Elizabeth Strout: Volám sa Lucy Bartonová

Človek by neveril, že do jednej malej miestnosti sa vojde celý ľudský život, ba viacero životov súčasne. Lucy Bartonová je mladá žena, ktorá sa v nemocnici zotavuje po operácii, odtrhnutá od svojich malých dcér a manžela. Prekvapujúco ju navštívi jej matka, s ktorou sa roky nevideli. Obe trkocú o spoločných známych z ich malého rodného mesta, no zároveň sa na povrch predierajú nevyslovené traumy, ktoré poznačili celú ich rodinu.

Chudoba druhým páchne

Lucy Bartonová sa nám predstaví hneď v názve knižky a jej príbeh, ako sama podotýka, by mohol byť príbehom miliónov iných žien. Ale je len jej, jedinečný. Vzťah matky a dcéry postupne odkrýva hlboké rany, aké vedia deťom uštedriť vlastní rodičia, rodina, ktorá nedá dieťaťu, čo potrebuje najviac. No v živote vyhrá napokon ten, kto vie milovať bezpodmienečne, napriek všetkému.

Elizabeth Strout je skvelá rozprávačka. Ústami svojej hrdinky Lucy Bartonovej nám predostiera obnažený život dysfunkčnej rodiny, v ktorej vyrastala, a predsa je to svet, ktorý ju neprestáva udivovať. Spomína, ako vyrastali vo veľkej chudobe – a chudoba druhým páchne, to mi môžete veriť. Všetci žili v jednej garáži na strýkovom pozemku, izolovaní a opovrhovaní. Spoznávame otca, ktorého zlomila vojna spôsobom, ktorý pridusil aj jeho deti. Matku, ktorá napriek všetkému stála pri ňom a troch súrodencov, čo si s tým všetkým nevedeli dať rady. Veď ani nemohli, boli iba deti. „Boli sme čudáci, celá naša rodina…Obaja rodičia nenávideli plač a pre plačúce dieťa je ťažké prestať, aj keď vie, že keď neprestane, všetko bude ešte horšie,“ konštatuje Lucy. Každý zo súrodencov mal iný osud, no Lucy jedinej sa podarilo uniknúť pachu nezdravej rodiny do náručia veľkého New Yorku a stať sa skutočnou spisovateľkou.

Vzchopím sa a vrhnem sa do života pred sebou, úplne naslepo, ale idem na to.

Traumatické zážitky z detstva striedajú spomienky na ľudí, ktorí k nej boli láskaví. Učiteľ, ktorý ju ubránil pred pohŕdaním detí slovami „nikdy si nemyslite, že ste lepší než niekto iný – to vo svojej triede nestrpím!“. „Zaujíma ma, akým spôsobom sa vieme cítiť nadradení nad inou osobou, nad skupinami ľudí. Môžeme to nazvať, ako chceme, ale podľa mňa je potreba niekoho zhodiť náš najnižší pud,“ konštatuje Lucy po rokoch. Džentlmen Jerremy, priateľský sused v New Yorku, ktorý v nej už videl umelkyňu, keď sa ešte len chcela stať spisovateľkou. Manžel, ktorý v spoločnosti zahládzal jej chabé vedomosti o popkultúre. Úspešná spisovateľka, ktorá ju nasmerovala do literárneho sveta. Obetavý lekár, ktorý ju v nemocnici pozrel každý deň, aj keď nemal službu. A napokon sa vynorí aj pár pekných spomienok na rodičov. Skrátka, život nás nikdy neprestáva udivovať.

„Osamelosť bola prvá príchuť, akú som v živote okúsila, a zostala so mnou navždy, ukrytá v puklinách úst sa mi pripomínala,“ hovorí Lucy. No jedným dychom dodáva, aká je šťastná z matkinej návštevy. A je to úprimné, také čisté, aká len môže byť láska dieťaťa.

kniha par-poznamok-o-smutku Čítajte aj Kniha týždňa: Pár poznámok o smútku

Úprimnosť nadovšetko

Lucy je bystrá pozorovateľka a jej postrehy vedia vyvolať úsmev. Ako keď hodnotí svojho bývalého priateľa, ktorý s obľubou hodnotil jej šatník: „Trochu som sa zaňho cítila trápne, lebo si myslí, že nemám štýl, keďže to, čo som nosila, som bola ja, a ak moje oblečenie pochádzalo z lacného obchodu, ani mi nenapadlo, že by to mohlo niečo znamenať, iba ak pre niekoho vážne plytkého.“ Lucy sa vo svojej úprimnosti nevyhýba ani priznaniam z vlastných zlyhaní – o to je nám ako hrdinka sympatickejšia. Trápi sa pre svoje dcéry, lebo sama „dobre pozná bolesť, ktorú si deti nesú v hrudi a pretrvá tam celý život“. No zároveň hovorí: „Podľa mňa bezohľadnosť spočíva v tom, že sa vzchopím a poviem si: Toto som ja nepôjdem tam, kde nechcem byť a nezostanem v manželstve, keď nechcem, vzchopím sa a vrhnem sa do života pred sebou, úplne naslepo, ale idem na to!“

Elizabeth Strout je známa autorka, podľa jej románu Olive Kitteridgeová, za ktorý získala Pulitzerovu cenu, vznikol miniseriál HBO s Frances McDormand v hlavnej úlohe. Jej ženské hrdinky nie sú jednoduché bytosti a už vôbec nie sú dokonalé, no všetky sú presvedčivé, skutočné. Volám sa Lucy Bartonová je začiatok voľnej tetralógie, ktorá bude pokračovať románmi Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

kniha Tri-sestry-obalka Čítajte aj Kniha týždňa: Tri sestry, čo prežili neľudské hrôzy

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #kniha týždňa #knižné tipy