Kniha týždňa: Čo s človekom spraví Dieťa

Príbeh lásky, ktorý matka rozpráva svojmu novonarodenému dieťaťu, vôbec nie je sladko romantický. Hovorí o udalostiach, ktoré sa stali pred narodením dieťaťa a boli plné sklamaní, osamelosti a smútku aj dlhej choroby. O tom, aké je ťažké prekonať svoje pochybnosti, svoj strach niekoho milovať, ale aj o tom. aké krásne je prestať sa báť ďalších zranení a milovať znova.

28.08.2022 12:00
debata
Kjersti A. Skomsvold: Dieťa Foto: Premedia
kniha Dieta Kjersti A. Skomsvold: Dieťa
Príliš veľa ľudí stojí nad priepasťou a pre mnohých sa nenájde žiadna záchrana

Nad priepasťou

Nórska spisovateľka Kjersti Skomsvold je na Slovensku známa najmä svojou knihou Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, v slovenčine však vyšiel aj jej druhý román Tridsaťtri. Novinka Dieťa je útla novela, v ktorej sa matka ponára do svojho vnútra a zvestuje svojmu bábätku jeho históriu, ktorá sa začala ešte dávno pred narodením. Je to nanajvýš pútavé, hoci nie vždy veselé rozprávanie o živote, v ktorom každý hľadá lásku a bezpečie. O svete, v ktorom príliš veľa ľudí stojí nad priepasťou a pre mnohých sa nenájde žiadna záchrana.

Ako kamarát, pre ktorého bol život veľmi ťažký, a tak to napokon vysilený vzdal. Nechal však na tomto svete ženu naplnenú žiaľom aj výčitkami. A tá žena, ktorú tiež stálo veľa síl, aby dala vlastnému životu balans, sa teraz stala matkou.

Aj kosatky deti chránia

Ako každá mama aj naša hrdinka je ustráchaná, bojí sa o svoje dieťa a tlačiac v parku kočík, už myslí na budúcnosť a všetky nástrahy, ktoré dieťaťu život raz prinesie. Tým, čo si prežila, je s dieťaťom hlboko spojená, hoci pupočnú šnúru už dávno prestrihli. Vo svojich vyznaniach ide hlboko do svojho vnútra a celkom nás dostane svojou empatiou aj úprimnosťou. „Rozmýšľam, či budeme žiť dostatočne dlho, aby sme jemu aj sebe navzájom dokázali dať dosť lásky,“ píše.

Budeme žiť dostatočne dlho, aby sme jemu aj sebe navzájom dokázali dať dosť lásky?

Na obálke knižky sú nie náhodou nakreslené dve kosatky, mama a dieťa, pretože aj kosatky svoje deti chránia. Tak ako hrdinka popisuje dokument zo života zvierat: „Kosatky chcú svoje deti pred ľuďmi ochrániť, a tak sa ľudí pokúšajú odlákať, naviesť na to, aby radšej prenasledovali samce. V najsmutnejšej časti dokumentárneho filmu ukradli dospelým kosatkám mladé a matky kosatky potom od smútku spievali, v tej najdlhšej vlnovej dĺžke, dúfali, že ich mláďatá začujú, nech už by sa nachádzali kdekoľvek.“

A tak keď sa hrdinka stane svedkom nespravodlivosti škôlkarskej učiteľky, okamžite si na mieste nezaslúžene karhaného dievčatka predstaví svoje vlastné dieťa – čo keď sa aj jemu raz stane niečo podobné? Zasiahne, aby situáciu zvrátila, a v duchu rozmýšľa „nad všetkými tými nemožnými dospelými, s ktorými sa dieťa musí stýkať a o ktorých dieťa nevie, že sa správajú nemožne“. Veď ona sama až ako dospelá pochopila, že trénerka, ktorá nad ňou ako šesťročnou mala moc, bola bosorka…

kniha dom pre jelena Čítajte aj Kniha týždňa: Dom pre jeleňa

Kde som svoja

Mladá žena je však okrem matky a partnerky aj spisovateľkou, v písaní vidí radosť a zmysel. Dlho sa v ňom skrývala sama pred sebou, utekala k písaniu pred svojimi démonmi. „Otázkou je, či sú prízraky viac alebo menej nebezpečné, keď cez ne človek prehodí plachtu,“ vraví.

A tak sa v príbehu okrem línie smútku a osamelosti „v minulom živote“ pred dieťaťom, rozvíja aj línia spisovateľkinej tvorby, aj motív prostredia, do akého podvedome patríme, kde sa cítime byť doma.

„Najprv som si myslela, že les je dobrý na to, že tam viem, kým som, pravda je však taká, že v lese sa od seba konečne oslobodím a môžem iba byť… V láske, v lese a v básnení nachádzam záchranu sama pred sebou, v nich sa mi hoja myšlienky a pocity.“ Aj pri písaní pre ňu vznikne niečo, s čím sa môže stotožniť až vtedy, keď sa vzdá ochrany – a tak je to aj s láskou.

Hrdinka príbehu to dokázala, hoci ju stálo veľa síl oslobodiť sa, vzdať sa vlastnej ochrany. Len tak si však mohla do života vpustiť radosť a lásku a plynúť s milovanými ľuďmi v čase. Nájsť odvahu a chytiť sa za ruky.

Kniha Kjersti Skomsvold vôbec nie je romantická, a pritom je plná poézie – v jej jazyku, pohľade, myšlienkach. Mnohým vleje nádej, že ak sa dospelí, ktorí už dávno nie sú nepopísanou stránkou, úprimne snažia, môžu svojich démonov poraziť.

kniha Milosrdny samaritan Čítajte aj 5 knižných tipov na záver leta

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #kniha týždňa #knižné tipy